
Neviem prestať myslieť na Zochovu
Je mi to nesmierne ľúto, no cítim aj zlosť. Pretože ten alkohol je naozaj úplne všade. Skutočne ho nájdete v lekárňach, na pumpách, občas sa obávam, či ho čoskoro neobjavím už aj v hračkárstve.
Redakcia Žien v meste · 3. októbra 2022 · 2 min čítania
Od rána sa snažím presmerovať svoje myšlienky zo Zochovej ulice na nejaké iné miesto. Nejde mi to. Ako bonus sa mi dnes ušlo ešte aj predpoludňajšie vysielanie v rozhlase, v ktorom zvyčajne vždy zvyknem želať „príjemné predpoludnie“.
Pri Zochovej sa mi zlomil hlas
Dnes som to nedokázala zaželať ani raz. Keď som naživo robila rozhovor s kolegom, ktorý sa práve vrátil z miesta tragédie, zlomil sa mi hlas. Môžete mať odvysielaných veľa rokov, byť bývalým spravodajcom, nešťastie, aké sa stalo dnes, vami zamáva.
Vždy ma otravovalo, keď odo mňa naši chceli, aby som po príchode na internát dala vedieť, či som v poriadku. Musela som im volať a vždy som pritom prevracala oči. Akoby vedeli…
Bolo to veľa rokov dozadu. Každú nedeľu som pár minút pred desiatou večer vystupovala z vlaku na bratislavskej hlavnej stanici. Z rodného Púchova som chodila čo najneskorším spojom, pretože ten bol najmenej plný. Potom som nastúpila na autobus a vystúpila na Zochovej. Tam som čakala na ďalší spoj do Mlynskej doliny.
Stála som ako študentka na Zochovej
Presne na TEJ ZOCHOVEJ. Presne tak, ako ONI. Študenti, ktorí dnes mali začať zimný semester… Neviem si predstaviť, čo by cítili moji rodičia, keby sa niečo podobné stalo mne. Neviem si predstaviť, čo by som cítila ja, keby som bola v koži rodičov Mareka, Richarda, Natálie a 21-ročnej študentky Broni, ktorá svoj boj o život prehrala…
Je mi to nesmierne ľúto, cítim však aj zlosť. Pretože ten alkohol je naozaj úplne všade. Skutočne ho nájdete v lekárňach, na pumpách, občas sa obávam, či ho čoskoro neobjavím už aj v hračkárstve. Nečudovala by som sa tomu.
Keď som minule svojmu päťročnému synovi musela vysvetľovať, prečo je v rozprávkovej knižke nakreslený medveď s cigaretou a zajko s cigarou, bála som sa, že keď otočím stranu, vyskočí na mňa líška so štamperlíkom v ruke.
Bola som práve v obchode. Víno je dnes v akcii, je lacnejšie ako maslo. Tresty máme prísne, toleranciu alkoholu za volantom nulovú. Kultúru pitia však nemáme. A reklamu na alkohol som v jednom komerčnom rádiu minule počula aj pred dopravným servisom.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



