Neznáma divočina na Jednom svete: Empatickí a láskyplní správňaci existujú

Na filmový festival Jeden svet  prichádza film, ktorý sa stal miláčikom divákov po celom svete. Zároveň si získava srdcia a uznanie filmárskej obce aj filmovych kritikov. Na špičkovom festivale Sundance mu udelili veľkú cenu poroty. Potlesky a ocenenia žne veselo ďalej naprieč krajinami. Pretože sa prihovára ľuďom rôznych kultúr univerzálnym jazykom.

Neznáma divočina je dojemný príbeh

Hovorím o dokumentárnom filme Neznáma divočina. Dojemný, nádherne sfilmovaný príbeh Nicka, Marie a ich štyroch detí. Mladá rodina sa rozhodla žiť v lone divokej nórskej prírody. Minimalisticky, s tým, čo si sami vypestujú, so zvieratami na farme,ktoré chovajú a s deťmi, ktoré svojpomocne vzdelávajú.

Mária je talentovaná fotografka. Financie z jej tvorby im umožňujú žiť slobodne, spätí prírodou a medzi sebou navzájom. Žijú idylicky, až pokiaľ rodinu nezasiahne tragédia. Marii diagnostikujú rakovinu krčka maternice. Choroba má veľmi rýchly spád. Maria zomiera a Nick a 4 deti ostávajú bez milujúcej mamy.

Film citlivo rieši obdobie po jej smrti. To, ako sa manžel a deti vyrovnávajú so stratou najdôležitejšieho človeka v ich životoch. Tak ťažká a dôležitá téma akou je smrť rodiča pre maloleté deti a pre životného partnera je tu vyobrazená v celej svojej hĺbke. V kombináciu s divokou, nádhernou severskou prírodou z neho robí nezvyčajne silný filmový zážitok.

Okrem trúchlenia, hľadania sily ísť ďalej a vzájomnej podpory členov rodiny, vidíme aj ekonomický dopad, ktorý smrť mamy osirotenej rodine prinesie. Strata príjmu hlavného živiteľa rodiny je častokrát sprievodným javom, ktorý môže mať likvidačný dopad na najbližších preživších.

A tak je Nick nútený predať farmu a odsťahovať sa aj s deťmi do civilizácie. Musí si nájsť prácu. Nemôže pokračovať so vzdelávaním ich detí. Uvedomuje si, že musí upustiť od životného štýlu, ktorý Maria túžila dať svojim deťom do vienka. No  niekedy sú okolnosti neúprosné. Deti sa najprv stránia kolektívu, školy. Sme však svedkami toho, ako sa v tomto postupne mení ich prístup.

Zvykajú a obľubujú si nový životný štýl, nových priateľov. No i telefóny a tablety, ktoré sú dnes nevyhnutnou súčasťou oficiálneho vzdelávacieho systému. Vo filme je aj silná linka Mariinej najstaršej dcéry Ronje, ktorú mala s bývalým partnerom, pred tým, než stretla Nicka.

Vidíme, ako sa s bolesťou zo straty mamy vyrovnáva dospievajúce dievča. Aké krehké a dôležité je puto k jej nevlastnej sestre. Jej neistota, kde patrí, kde má právo žiť, to, ako si hľadá svoju identitu.

Tento film je výnimočný azda všetkým. Autentický, nádherne natočený – s citom, rešpektom, a pritom intímne. Kinematograficky je dychberúci.

Manžel a otec Nick sa odvážil ukázať svoju zraniteľnosť, svoj smútok, citlivosť, bolesť. Svoje limity toho, čo zvládne a čo už je nad jeho sily. Jeho úprimné otvorenie sa nám, divákom, má liečivý efekt. Okrem všetkého iného, vďaka nemu vidíme, že empatickí, láskyplní správňaci existujú. Verím, že nielen v nórskej divočine.

Špeciálne pre rodiny s deťmi i bábätkami

Nenechajte si tento výnimočný film utiecť – v nedeľu 20. októbra o 14:00 v Kine Lumiére. Je to špeciálna projekcia vhodná pre rodiny s deťmi. Bábätká a menšie drobizgy môžu byť v kinosále s vami. Aj kočíky sú nanajvýš vítané priamo v sále.

Pred premietaním nie sú púšťané žiadne reklamy ani spoty. Premietanie má zníženú hlasitosť a v kinosále počas projekcie zostáva zapálené mierne svetlo. V kinosále sa rešpektuje pohyb aj komentovanie filmu. Kapacita kinosály nie je úplne naplnená. Projekcia môže byť po zvážení vhodná pre osoby s poruchami autistického spektra a inak neurodivergentné osoby. Staršie deti je možné postrážiť personálom festivalu mimo kinosály. Pripravené budú jesenné tvorivé aktivity vo vedľajšej miestnosti.

No dá sa to lepšie? Nedá 🙂 Príďte, s každým, kto vládze. Kto nevládze, ten to prespí. Buď v dojčiacej polohe, prisatý na prsníku, alebo na dne kočíka. Jeseň patrí iným svetom, no hlavne tomu nášmu Jednému, filmovému.