
Nová epidémia
Hlavným faktorom je strach z neznámeho. Otázkou je, mala by som týchto ľudí nazývať dobytkom, debilmi, či inými dehumanizujúcimi prívlastkami? Zrejme nie. Lebo sú to ľudia, takí ako my, iba sa viac boja. A to sa netýka iba očkovania, hoci táto téma polarizuje spoločnosť aktuálne najviac.
Redakcia Žien v meste · 10. októbra 2021 · 3 min čítania
Hoci stále žijeme v pandemickej dobe, a zrejme to ešte chvíľu potrvá, v našich životoch súčasne prebieha aj nová epidémia. Epidémia neporozumenia a nenávisti. Stalo sa to, lebo sa bojíme. A strach je zlý učiteľ.
Zo strachu robíme a hovoríme veci, o ktorých si myslíme, že v nás ani nie sú. Robíme veci, ktoré vychádzajú z našich temných hlbín a nie je to pekný pohľad. Strach je úplne normálna emócia. Často nám zachraňuje životy, nedovolí nám nebezpečne riskovať. No strach v nás vie prebudiť aj veľmi nepekné veci.
Strach, hádky a osočovanie
Všimla som v diskusiách pod článkami, ale aj v bežnej komunikácii, v rozhovoroch s priateľmi, že netrvá dlho a názory skupinky na to, čo aktuálne prežívame, sa polarizujú. Niekto je za očkovanie, niekto sa očkovať bojí, niekomu prekážajú opatrenia, iný tvrdí, že by sa mali naopak sprísniť. Jedni sú za otvorené školy, iní sa boja o deti a chceli by dištančné vyučovanie… atakďalej.
Takáto polemika by bola prirodzená, veď sme všetci ľudia, máme právo na názor a máme právo vyhodnocovať informácie rôzne. Lenže v ostatnej dobe sa rozdielnosť postojov okamžite alebo veľmi rýchlo pretaví do hádky a osočovania.
Poznám ľudí, ktorí sa nezaočkovali, lebo sa boja. Nie sú to hlupáci, ani hlupane, ani dezoláti a antivaxeri. Normálne majú všetky ostatné očkovania, len momentálne nemajú ešte dôveru v aktuálne prístupné vakcíny. Hoci dodržujú nariadenia, chodia sa testovať alebo žijú v ústraní a s nikým sa nestretávajú, na vakcínu proti Covidu sa zatiaľ neodhodlali. Z rôznych dôvodov, ktoré môžu a nemusia byť racionálne.
Hlavným faktorom je strach z neznámeho. Otázkou je, mala by som týchto ľudí nazývať dobytkom, debilmi, či inými dehumanizujúcimi prívlastkami? Zrejme nie. Lebo sú to ľudia, takí ako my, iba sa viac boja. A to sa netýka iba očkovania, hoci táto téma polarizuje spoločnosť aktuálne najviac.
Z oboch táborov som počula a čítala naozaj hnusné veci. Oba tábory častujú tých druhých veľmi nechutnými prívlastkami. Lenže, na čo je to dobré? Pomôže to veci? Pomôže to ľuďom nebáť sa? Pomôže to nám, ktorí sme sa vakcinovali k lepšiemu pocitu, keď niekoho urazíme a ponížime? Nie, nepomôže to nikomu. Jedinou možnosťou je ľudskosť a zmierňovanie strachu. Nehovorím, že máme niekomu prikývnuť, ak nám tvrdí dezinformácie alebo ak verí hoaxom. Ide skôr o to, vypočuť si aj iný názor, či informáciu a snažiť sa pokojnou argumentáciou diskutovať.
Medzinárodný deň duševného zdravia
Mnohé veci, ktoré sme si na začiatku pandémie mysleli, už dnes neplatia. Mnohé tvrdenia sa ukázali pravdivé iba na niekoľko percent, mnohé skutočnosti sme už museli prehodnotiť. Nemyslíme si o sebe za to, že sme hlúpi alebo že sme dobytok, len sme nemali dostatok informácií a nikto nevedel, kde je pravda. Plynutím času v pandemickom období sa učíme veľa o korone, ale hlavne o sebe.
Pricháda jesenné obdobie, ktoré je náročnejšie na naše psychické zdravie, smútky, strachy, úzkosti sa môžu prejaviť vo vyššej miere. Desiateho októbra si pripomenieme Medzinárodný deň duševného zdravia. Myslime na seba navzájom, šetrime sa, prejavujme si vzájomnú úctu a slušnosť, po ktorej toľko voláme. Uvedomme si, že strachu je okolo nás stále veľa a buďme k iným veľkorysí. Sme v tom všetci spolu.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



