O balení veselo aj vážne

 

Balenie je veľmi dôležitou súčasťou môjho života. Najprv som balila chlapcov. Potom som sa balila na internát. Po škole na víkendy domov na dedinu. Neskôr stále z cudziny domov a naopak. A teraz na pravidelné služobné cesty. Avšak pravé čaro balenia prišlo až s deťmi. Zbaliť sa na dovolenku je síce peklo. No zbaliť ich do tábora, alebo školy v prírode – to už prináša naozaj nevšedné zážitky.

Obzvlášť skautské tábory. Do toho prvého som synovi pribalila takmer kompletnú lekárničku, leukoplasty a obväzíky na všetko. On si k nim potajme pribalil dýku, pevný podpaľovač a trochu pušného prachu vysypaného z dedovej nábojnice.

Balenie na nasledujúcu sezónu do skautského tábora bolo výnimočné už pri čítaní zoznamu potrebných vecí: na dvojtýždňový tábor si mal podľa zoznamu zobrať troje slipy a dvoje ponožky. Hoci by som v tom mohla vidieť chybu, skôr rátam so skautskou úprimnosťou.

Potom som o tieto informácie prišla, lebo sa začal baliť na všetky skautské akcie sám.

Škola v prírode, to už je iná káva. Základná otázka, ktorá zaznela  v jeho triede, bola: “ A môžem si vziať žehličku na vlasy?“  Nechápala som jeho pohoršenie nad touto dilemou. Veď siedmačky sú už kočky! Dostala som odpoveď: „Ale mamy, to sa pýtal Milan!“.

Osobitnou kapitolou je balenie vreckového. Môj syn si vezme na týždeň pätnásť eur, donesie domov dvanásť a to len preto, lebo tri požičal.

Presným opakom je moja malá dcéra. Tá by zrejme vreckové minula už na prvom odpočívadle. Veď uvidíme. Ju som balila totiž teraz na samostatnú výpravu prvý raz. Nabalila som jej snáď všetko. Hneď po tom, čo som vyprázdnila bočné vrecká tašky, kde si stihla už dať moje očné tiene, rúž a kabelku. Neviem, či nie je tá nábojnica predsa len menej nebezpečná.

A vybaľovanie? Poznáte to,veľa vecí chýba. A tie, ktoré nechýbajú, tie nespoznávate.

Hlavne však je, že to najdôležitejšie sa vráti vždy. Naše milované dieťa.

 

Prečítajte si aj Tajomstvo knihy, ktorá dnes vychádza

 

Ženy v meste