O chlapčenskom dospievaní

 

Mám dospievajúceho syna a žijem obdobie, kedy je pre mňa každý deň prekvapením. Chlapci, alebo ak chcete budúci muži, sa totiž mamám zdôverujú veľmi sporadicky alebo veľmi málo. Preto sa napríklad len tak mimochodom dozviem, že moje veľké dieťa sa prihlásilo do tábora alebo, že ide na súťaž v karate a potrebuje vyprať kimono.

Keď som ja dospievala, zdieľaľa som s mamou množstvo informácií. Mama presne vedela, kde som, kde budem zajtra, kedy mám recitačnú súťaž alebo lyžiarsky výcvik. Ja sa tieto informácie dozvedám skôr náhodne. Pripomínam sama sebe stopovacieho psa, ktorý pátra aspoň po čiastkových informáciách. Dieťa prechádza “mimoňským” obdobím, kedy je väčšina odpovedí: No, neviem, hmm.

Vždy som si myslela, že môj syn bude veľa čítať, venovať sa kresleniu, že bude skôr intelektuálne založený. Hovorím si, že má na to všetky genetické predpoklady. Ja a jeho otec predsa patríme do skupiny kaviarenských povaľačov, ktorí majú radi knižky, výstavy umenia a športu sa nikdy nevenovali závodne. Navyše obaja milujeme lyžovanie.

Náš syn má rád počítače, uznáva Steva Jobsa, od 4 rokov cvičí karate (sám si to vybral), baví ho nakrúcať a strihať videá a jediná kniha, ktorú by bol ochotný “prečítať” je audio kniha. Hovorí o nás ako o čitateľskej generácii, ktorá je už dávno out. Čo sa týka lyžovania, tak to tiež nepatrí k jeho milovaným športom a podstupuje ho každoročne skôr kvôli nám, rodičom. Jediné, čo máme spoločné, je zmysel pre humor.

Je zvláštne, aký je svet génov záhadný. Ako si my rodičia často myslíme, že z našich detí vyrastie neurochirug alebo architect, ale nakoniec sa dieťa stane skvelým hercom alebo marketérom. Vychovávať syna je pre mňa každodenné dobrodružstvo. Spoznávam po kúskoch jeho svet a žasnem nad tým, že ho baví chémia, fyzika a biológia, pričom mňa vôbec nebavili. V štrnástich rokoch mi odzálohuje počítač, nastaví program, nainštaluje aplikácie do telefónu a krúti hlavou nad tým, že ešte používam skype. Som podľa neho veľmi retro.

Práve dnes bol na celoslovenskej súťaži v karate, napäto som očakávalo, ako dopadne. Prišla mi esemeska. Bolo v nej len jedno slovo. Tretí.

 

 

Ženy v meste