O chlapoch. Len tak medzi nami ženami

 

„Si do niekoho?“ zvykli sa pýtať dievčatá a tak sa začínali dôverné rozhovory o chlapcoch. Najlepšie to išlo, keď na dievčenských izbách v detskom tábore zhaslo svetlo. Každá chválila toho „svojho“, aj keď to bola len platonická, detská láska. O jednej platonickej láske som mohla vtedy hovoriť dosť dlho. Boli sme prváci na hudobnej škole. Učiteľka nás posadila spolu do lavice. Sławek bol nielen fešák, ale hral famózne na klavír. Bol najlepší v triede. Ako nás vedel cez prestávku poblázniť, keď si sadol ku klavíru a hral moderné skladby! Nohy nám samé tancovali. Vedel improvizovať. Išlo mu to o sto šesť! Bolo tam však jedno malé „ale“. Sławek bol loptoš a strašne vyvádzal. Do istej miery sa mi to aj páčilo. Vedela som mu to „odpustiť“. Láska však rýchlo skončila, pretože Sławeka nachytali na školskej toalete ako fajčí cigarety. Napriek tomu, že bol veľmi nadaný, z exkluzívnej školy dostal padáka.

Dnes, keby sme mali hovoriť o chlapoch, porozprávala by som vám aj o mojom manželovi, ktorý sa zhodou okolností tiež, okrem iného, venuje hudbe a vie fantasticky improvizovať. Ale upriem vašu pozornosť na dvoch iných, ktorí vedia očariť.

V živote som nebola v Hnúšti, ale viem, že toto mesto rozkvitá. Viem to od viceprimátora Romana Lebedu, s ktorým sa poznáme roky. Prostredníctvom sociálnych sietí sledujem, čo sa tam deje. S akým nasadením sa podieľa na tom, aby toto mesto žilo. A darí sa! Práve tam otvorili infocentrum, kúpalisko, letné kino v amfiteátri, počas futbalových zápasov v amfiteátri fandili Slovákom, majú pekné Mestské kultúrne stredisko a mnoho ďalších pozoruhodných aktivít. Klobúk dole!

Podobne to je s Robertom Biedroniom, primátorom Słupska, mesta pri Baltskom mori v Poľsku. Ten odišiel z veľkej politiky, z parlamentných lavíc, aby robil niečo užitočné pre obyčajných obyvateľov mesta. A tak začal od seba: nepoužíva limuzíny, ale do práce cestuje na bicykli. Zverejnil platy zamestnancov magistrátu a výdavky spojené s chodom mesta. Spolu s aktivistami nachádza prázdne byty v meste a odovzdáva ich tým, ktorí sú bez strechy nad hlavou. Organizuje pravidelné videokonferencie s obyvateľmi mesta alebo si s nimi sadne na lavičke na ulici. Všetko preto, aby sa dozvedel, aké sú ich potreby. Obdivuhodné!

Niektorí predstavitelia komunálnej politiky nás vedia očariť, sú bližšie ľuďom, vedia žiť s nimi a pre nich. Dá sa to? Prečo tak tomu nie je aj v takzvanej vysokej politike?

Keď sa pozerám na politikov v našich krajinách, mám pocit, že nás očaria tak ako prvák Sławek. Až neskôr zistíme, že sú to loptoši, ktorí dosť vyvádzajú. Ak chceme stavať niečo natrvalo, dosahovať výsledky ako v elitnej škole, mali by sme vyhľadávať ľudí, ktorí zdieľajú hodnoty. Tie nám ale neponúka fešný Sławek, Robo, či iný Jánošík, ktorí sa nás snažia len okúzliť peknými rečami, či zahrať na správnu strunu. Celý život je o správnych voľbách. Aj zamilovať sa treba vedieť.

 

Prečítate si aj Rebrík alebo záchranné lano?

 

Ženy v meste