O hulvátoch a poslednom týždni pred voľbami

Sú prázdniny, tak sme sa s deckami vybrali na výlet do Bratislavy. Kráčame po SNPčku, Kubko vedľa mňa, Hanka v kočíku, slniečko svieti. Pri fotke Jána a Martiny znova, už po stýkrát, premýšlam, aké strašné to musí byť pre ich rodičov. A aká obrovská chyba sa musela niekde v našom systéme stať, ak jeden človek dostal pocit, že pozná toľko ľudí, že aj objednávka vraždy mu prejde.

Z myšlienok ma o pár metrov ďalej vytrhne starší pán. Taký dedko, čo by ste mu podržali dvere. Stojí pri pultíku a vykrikuje „Propagujem slovenské strany.“ Keď prechádzame okolo, ponúkne mi letáky – má ich tam veľa, v tej rýchlosti si všimnem Smer a Vlasť. Za chôdze mu vravím „ďakujem, také si neprosím“.  A milý deduško, ktorému by ste za iných okolností ochotne z tabule, na ktorú nedovidí prečítali kedy mu ide najbližšia električka, sa zrazu rozohní a zakričí za mnou: „To sú tie vymyté mozgy.“ Potrebujem sa uistiť či sa toto naozaj stalo, tak zastavím a spýtam sa ho: „Vy ste ma práve nazvali vymytým mozgom?“ a milý deduško, taký čo by ste mu za iných okolností ochotne povedali, kade sa ide na poštu, sa začne rozhorčovať, že áno, že to my čo tu ideme voliť tých šialencov rozkladáme republiku atď atď… Aj som rozmýšľala, že mu na to niečo poviem, ale za a) akosi mám pocit, že argumenty by nezabrali, b) tiež mám pocit, že od tých argumentov by som veľmi ľahko skĺzla k emóciám a to by zase nepomohlo výchove mojich detí a za c) sme sa ponáhľali na električku, tak som to nechala tak.

Ale vnútri to stále mám. Tak to potrebujem vypísať. Ak by som mohla, politikom by som odkázala toto: 

Milí politici, takto ďaleko ste to až dotiahli. Tak hlboko ste do zraniteľných ľudí zasiali strach, že dedko na ulici je schopný po žene s malými deťmi vykrikovať, že majú vymyté mozgy. Každým vašim výrokom, každým skutkom, každým tónom diskusie sa spoľupodieľate na vytváraní atmosféry v krajine. Máte obrovský mediálny priestor a tak všetko čo zasejete sa nám obyčajným ľuďom podarí len veľmi ťažko zmeniť. Prosím myslite na to pri všetkom čo vravíte a čo robíte. Rozumiem, že máte svoje  záujmy a ciele, to máme my všetci, buďte nám príkladom v tom, ako ich dosahovať.

A keďže ten dedko bol pravdepodobne svojprávny a za jeho konanie nezodpovedá žiadny politik, ale len a len on sám, mala by som odkaz aj pre deduška.

Milý neznámy pán, všetko čo o mne viete je, že mám zelenú čiapku, sivú bundu, dve deti a nechcem vaše politické letáky. Toto vás doviedlo k záveru, že som vymytý mozog? Vykrikovať to po mne považujete za správne? Takto ste učili vaše deti a vnúčatá komunikovať s ľuďmi? Nabudúce, keď sa budete sťažovať ako sa svet zmenil, ako za vašich čias boli ľudia milší a slušnejší a akí sú tí dnešní mladí obyčajní hulváti, tak sa skúste prosím zastaviť a porozmýšľať, či sú to naozaj tí mladí čo zhulvátnievajú, alebo či ten kto tu zhulvátnel nie ste čisto náhodou vy sám.

Pekný slnečný posledný týždeň pred voľbami všetkým želám 🙂