O reportéroch v teréne

 

Jednou z nerestí, ktoré najčastejšie presakujú do môjho života, je neschopnosť plánovať si výjazdy. Všetky moje predsavzatia o dôslednej príprave, o zbalení, prípadne aspoň o zostavení zoznamu potrebných vecí minimálne jeden večer pred odchodom z domu, sú zakaždým márne. Bez ohľadu na akokoľvek včasnú hodinu výjazdu sa vždy balím až ráno. Dôsledkom tejto mojej neschopnosti je vskutku slušná zbierka cestovateľských prešľapov a nezdarov, od príliš rýchlych návratov, cez neočakávané dvojdňové pobyty v Bukurešti či Barcelone, až po nemilosrdné otočky priamo na hraniciach. Sú to úsmevné oslavy improvizácie v zdanlivo neriešiteľných situáciách, častokrát spojené najmä s hľadaním nocľahu na tých najbizarnejších miestach. Ak ste niekedy cestovali z Poľska cez hraničný priechod v Trstenej, asi kilometer za hranicami uvidíte po pravej ruke malú kaplnku. Áno, aj tam som prikrytý zošliapaným kobercom prespal počas nevydarenej cesty do Krakova.

Možnože práve táto milá disfunkcia upriamila môj literárny záujem na reportérov. S obdivom hľadím na notoricky známe fotografie slávnych reportérov – ako si rozložia na zem pripravené veci,  ako si vedľa seba poukladajú všetky tie praktické zmenšeniny kdejakých potrieb, ktoré sa čarovne zmestia do jedného batoha. Ach, nedosiahnuteľná zručnosť predvídavosti a schopnosti odhadnúť potreby.  Napríklad Jacek Hugo-Bader, reportér, ktorý si za priestor svojho záujmu vybral ďalekú Kolymu, si vždy pribalí tú najvysušenejšiu klobásu s exspiráciou vhodnou aj pre budúcich archeológov.

Samotnej reportérskej práci „v teréne“ predchádza niekoľko mesiacov úmorného plánovania, prieskumu, čítania a rešeršovania odbornej literatúry, prehľadávania najzastrčenejších zákutí internetu či štúdia máp. Skúsený reportér rozpošle stovky mailov, nadviaže kontakty, získa odporúčania na spoľahlivých a dôveryhodných sprievodcov, šoférov a tlmočníkov. Pracovná metóda Ryszarda Kapuścińského okrem iného zahŕňala preštudovanie približne stovky kníh na napísanie jedného útleho reportážneho diela.

Ale o písaní neskôr, ešte sme sa ani nepohli z pracovne. Potrebné budú aj nemalé finančné prostriedky v rôznych neznámych valutách, víza,  poistenie a v niektorých destináciách i povinné očkovanie. Nesmieme zabudnúť ani na dary s nízkou hmotnosťou, avšak s patričnou hodnotou pre našich hostiteľov. Aj taká drobnosť ako čelovka sa môže zísť.

Prípravy zdanlivo nemajú konca, nasleduje krutá  optimalizácia rozsahu a počtu pracovných nástrojov; veď pre reportéra začína služobná cesta a jej efektivitu budú hodnotiť čitatelia. Nie je to vzrušujúce? Nadchádza deň výjazdu a pre nás čitateľov prvá strana reportážnej knihy. Precestujeme Balkán, Turecko, Irán, Blízky Východ, Kaukaz, Strednú aj Východnú Áziu, spoznáme marginálne etniká i slabosti veľkých hrdých národov, odkryjeme zabudnuté historické súvislosti. A to všetko na jeden nádych, ako olympijský plavec, vytrvalý maratónec, ktorý beží ozlomkrk dole svahom. Držte si klobúky. Nie je to všetko, čo som vám chcel povedať o reportážnej literatúre, ale na prvú kávu to zatiaľ postačí. 

(Autor je spoluzakladateľom vydavateľstva Absynt)

 

Prečítajte si aj Slovensko v lete: čítajme (si) – nielen na nete