
Obchod s rómskou chudobou
Chudobu porazíme jedine vzdelaním, nie starostlivosťou o domácnosť.
Redakcia Žien v meste · 10. decembra 2018 · 2 min čítania
Tak som si dnes prečítala, že mesto Fiľakovo kúpilo za 100 tisíc eur štyri učebne pre rómske deti. Vravím si, mega! So záujmom kliknem na článok, a za tým mega bolo – sklamanie. Štyri učebne majú deti naučiť starať sa o domácnosť. Na prvú to niekomu môže znieť perfektne – veď deti sú hladné, špinavé, nikto ich nenaučí navariť, starať sa o svoj byt.
Riaditeľka školy pritom popisuje, že deti nemajú elektrinu a vodu vo svojich domoch. V učebniach sa však učia pracovať na mikrovlnke, sporáku, majú tam prebaľovací pult (!) a vaničku na kúpanie. Všetko veci, ktoré určite využije ktokoľvek v chajde bez základných potrieb. Tam, kde chýba písací stôl na úlohy, určite bude stáť jedného dňa prebaľovací pult.Prečítajte si
Niečo podobné už na Slovensku máme, stojí nás to veľa peňazí a v podstate je to obchod s chudobou. Elokované pracoviská rôznych škôl stavajú súkromné firmy rovno vedľa osady. Niektoré odbory týchto pracovísk sa volajú Praktická žena. Chodia tam, samozrejme, len dievčatá, tiež sa učia ako sa starať o domácnosť. Štát za to platí veľmi veľa peňazí, dievčatá pri osadách nedostanú žiadne vzdelanie, súkromník zarobí, štát si odškrtne kolonku vzdelávania Rómov a vybavené. Fiľakovo sa poučilo – tentokrát to nie je praktická žena, ale starostlivosť o domácnosť, a v reportáži bolo vidno aj pár chlapcov. Okrem toho však rozdiel žiadny.
Že by sme urobili učebne, kde si deti môžu prísť napríklad čítať? Knižnica? Miesto, kde si môžu napísať úlohy? Kde budú dobiehať hendikep, ktorý majú od narodenia? Že by sme prestali implikovať, že ženy, nerómske aj rómske, by sa mali starať o domácnosť? Že by sme konečne prestali schvaľovať starostom neodborné a hlúpe nápady a začali konečne venovať peniaze, aj úsilie, skutočnej pomoci deťom z marginalizovaných vylúčených skupín?
Alebo by sme mohli začať úplne banálnou vecou – zaviesť vodovod aj do osád, kam sme Rómov my, majorita, vysťahovali. Urobiť im tam aspoň jednu normálnu cestu, aby deti nechodili zablatené a začali im pomáhať byť gramotnejší, vzdelanejší. Pretože proti chudobe sa nedá bojovať mikrovlnkou. Jedine knihami.Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



