Obdarujme sa, ženy!

Každý rok na Vianoce robím jednu vec. Kupujem darček sama sebe. Vždy je to niečo pekné, niečo, po čom túžim. Je to taká malá tradícia, ktorú som zaviedla, aby som si pripomínala, že nemám na seba zabúdať. Že je dôležité sa za dobré veci odmeniť a že aj na mne záleží.

Vždy som patrila k tým “obetavým” ženám, ktoré sa držia z domu naučených pravidiel, že je dôležité najmä to, aby boli nasýtení a spokojní všetci okolo. JA bolo vždy na poslednom mieste. Preto mnohé sviatky bývali pre mňa sklamaním.

Stres a bolesť pred Vianocami

Lietala som okolo všetkých, držala si v hlave kilometrové zoznamy, len aby som na niečo a niekoho nezabudla. Výsledok bola spokojná rodina a nespokojná mama. Často som totiž nedostala vytúžený darček, pretože sa ma ani nikto neopýtal, čo by som vlastne chcela. Iba to, čo by som potrebovala.

Dostávala som praktické dary do domácnosti, veci, o ktorých si iní mysleli, že by sa mi mohli páčiť. Bola som prehliadnuteľná, lebo som svoje potreby prehliadala ja sama.

Aj tento rok som videla na sociálnych sieťach svojich kamarátiek, ako sa krásne všetky pripravili na Vianoce. Nádherne uprataný byt, prestretý stôl, navarené pre celú rodinu, napečené, všetko tip-top. Jedna mi písala, že upratuje nadopovaná liekmi proti bolesti, lebo má zápal sedacieho nervu. Druhá sa pohádala s manželom, lebo tak, ako po iné roky, opäť nerešpektoval jej potreby a veci zariadil len podľa seba. Lenže, kto má naše potreby vidieť a zohľadniť, keď my samy ich potláčame?

Vo whatsupovej skupine si baby posielali tipy na zvládnutie stresu pred Vianocami. Aká soľ do kúpeľa mi pomôže, aký liek si mám dať, aby som zaspala a vypla hlavu. Ako sa zbaviť bolesti chrbta po hodinách upratovania a státia nad hrncami. Ja sama som si musela dať lieky na bolesť deň pred Štedrým dňom, lebo som sa precenila. Kto však naše preceňovanie ocení? Nikto.

Nie pomáhať, ale spoluvytvárať 

Jediným receptom na stres, únavu a vyčerpanie je zníženie zbytočne vysokých nárokov a spravodlivé, rovnocenné delenie úloh. Delegovanie povinností na partnera aj staršie deti. Nie je to totiž o tom, že nám majú pomáhať. Je to o tom, že majú vianočnú atmosféru spoluvytvárať. Neupratujeme pre niekoho, ale spoločne. Muž nám nepomáha s deťmi a nákupmi, sú to rovnako jeho deti a jeho nákupy. Sme v tom spolu a ideálne fifty-fifty.

Na Vianoce, a rovnako každý deň v roku, by sme mali obdarovať seba. Môže to byť darček, o ktorom nikto nevie, lebo sa nás nespýta, môže to byť odovzdanie časti povinností na rodinných príslušníkov. Namiesto googlovania antistresových pomôcok, by sme sa mohli poprechádzať a nadýchať sa dobrého vzduchu. Alebo si iba vyložiť nohy.

Krásne sviatky, ženy v meste aj na dedine. Obdarujme sa!