Obťažovanie alebo ako sa správať k ženám v práci

Keď som mala 16 rokov, bola som na letnom jazykovom pobyte v Londýne. Super zážitok, prvýkrát sama niekde v cudzine, s vreckovým, absolútnou slobodou a s novými kamošmi. S francúzskou kamoškou Laurou sme sa raz ocitli na takejto socializačnej grilovačke pre študentov. Dali sme sa tam do reči s jedným mužom a po chvíli debata smerovala k nepríjemným veciam – v skratke, za 10 minút nás obe urazil, a tak sme usúdili, že sa ideme zabaviť niekam ďalej. Laura už čakala vonku, ja som si išla ešte zobrať kabát. Keď som vycházdala úzkou uličkou pred školu, tento muž ma zdrapil, pritlačil k stene a držal mi obidve ruky. Priznám sa vám, že už si nepamätám, čo mi rozprával.

Pamätám si, že som sa mu nevedela vytrhnúť, že ma držal silno a nechcel pustiť, a že bol na mne nalepený viac, než by sa mi páčilo. Po tom, čo som začala od strahu vrieskať ako zmyslov zbavená, ma pustil so smiechom, že si robil srandu. Mne to nepríde vtipné ani s odstupom trinástich rokov. Mohli by ste povedať, že sa mi nič nestalo. Ja si však ten pocit pamätám dodnes. Keby mi chcel urobiť hocičo, môže. A ja by som nemohla nič. Odvtedy to mám stále v hlave.

Raz sa mi stalo, že v MHD si vedľa mňa sadol muž. Strčil si po chvíli ruku do gatí a začal masturbovať. Keď som si odsadla, vstal, a išiel za mnou, stále s tou rukou v teplákoch. Prisadla som si k nejakému mužovi a poprosila ho o pomoc. Týpek v teplákoch sa zľakol a vystúpil. Muž vôbec nechápal, čo som mu rozprávala, a ja som si zasa odsadla a pomaly sa upokojila. Treba povedať, že okolo mňa vtedy sedelo 6 ľudí. Muža s rukou v gatiach videli a nikto nič nepovedal. Mala som vtedy 19 rokov.  

 

Prečítajte si

Je na čase počúvať ženy. Včera bolo neskoro

 

Viem k tomu pridať ešte neskutočne veľa slovného obťažovania. Od kolegov, mužov, s ktorými spolupracujem alebo cudzích chlapov. Oplzlé reči, ktoré sa vám nechce dennodenne počúvať. A vy vždy stojíte pred rozhodnutím – poviem mu to? Idem do konfliktu? Nejdem? Ak sa rozhodnete pre to prvé, okamžite zistíte, že to bol žart/kompliment, prípadne, že ste frigidná feministka, čo by chcela zničiť normálnu spoločnosť, kde muži dvoria ženám. Ja som bola zatiaľ vždy v pozícii, že aj keby to bol môj nadriadený, nezáleží mi na tom. Koľkým ženám to aj prekáža, ale majú pocit, že sa nemôžu ozvať? Koľko žien býva v regiónoch, kde si inú prácu nezoženú?

Ak sa nakoniec aj rozhodnete pre druhú možnosť, a budete ticho, bude to chápať ako súhlas? Bude to pokračovať? Alebo je práve tento muž neškodný? Dvaja muži z mojich príbehov vyzerali úplne normálne. Vie to vôbec niekto dopredu predpovedať?

V kontexte kauzy producenta Henryho Weinsteina sa v Spojených štátoch rozprúdila diskusia o tom, čo je vhodné správanie sa k ženám a čo nie. Blogerka Anne Victoria Clark vymyslela jednoduchý a geniálny test. Volá sa The Rock test. Poznáte Dwayna Johnsona? Ten obrovský herec, ktorý má prezývku The Rock. Test spočíva v tom, že ak chceš niečo povedať/urobiť žene, s ktorou pracuješ, na chvíľu zatvor oči, predstav si, že pred tebou stojí dvojmetrový Rock. Ak by si to povedal niekomu, kto ti vie jednu rovno vytnúť, palec hore, môžeš ísť do toho. Ja mám ešte lepší nápad. Netreba ísť ďaleko – predstav si namiesto kolegyne svoju mamu. To bude pre začiatok úplne stačiť.   

 

Prečítajte si aj Želajú mi smrť a znásilnenie. Taký bežný deň na internete