Od prehry k víťazstvu často nie je ďaleko

 

„Mami, a čo vlastne učitelia dosiahli?“ pýta sa ma dcéra, keď zistí, že po dvoch týždňoch „štrajkových prázdnin“ v pondelok normálne nastupuje do školy a vyučovať sa bude v plnej miere.

„Noooo,“ zamyslím sa na chvíľu nad všetkým informáciami, ktoré preleteli médiami. „Z toho čo chceli, vlastne nič,“ odpovedám popravde. 

A kým sa pustím do ďalšieho vysvetľovania dieťa pohotovo povie: „Tak ale potom štrajkovali zbytočne, nie?“ 

Uvarím kakao a polhodinu sa bavíme o štrajku učiteľov. O tom, v čom je jeho sila a kde má slabiny. O štrajkoch všeobecne. O historicky najznámejších štrajkoch. A, áno, dostaneme sa aj k „nežnej“. Spomínam jej, ako sme na námestí na plné hrdlo ziapali „V jednote je sila“. Nikdy to heslo človek nepochopí viac, ako keď si ho zaziapať nemôže – tak, ako tento raz učitelia.

Bavíme sa tiež o arogancii moci. O tom, či vláda môže ešte robiť niečo dva mesiace pred voľbami, alebo má už len ako taký usilovný zahradníček „zalievať“ svoje percentá, aby pekne rástli a uhládzať škandály, aby nepovalili zalievané percentá… 

Keď sa dcéra vytratí z kuchyne, premýšľam nad tým, aká atmosféra v pondelok zavládne v jej škole. Keď sa v kabinete stretnú učiteľ, ktorý sa do školy vrátil po dvoch týždňoch štrajkovania a ten, ktorý neštrajkoval, lebo od začiatku vedel, že to nemá zmysel (toto je citát neštrajkujúceho učiteľa, za ten mi nenadávajte – za ostatné môžete).

A aká atmosféra bude asi v triedach, keď decká dva týždne pozerali na svojich učiteľov v televíznych novinách, sledovali ich vystúpenia, „vykecávali“ si na facebooku o tom, že slovenčinár bol v telke a rozoberali jeho slová, pubertiaci ich aj obdivovali za to, že sa postavili vládnej moci, no teraz ich vnímajú ako porazených. Aká bude atmosféra v triede, na vyučovaní? Budú mať učitelia vôbec chuť naplno učiť? Ako to všetko ovplyvní vzťah učiteľ a žiak? – a to teraz myslím aj zo strany žiakov. 

Veľmi by som si priala, aby si učitelia v dcérinej škole prvý deň po dvojtýždňovom ostrom štrajku našli čas s deckami na pohár kakaa. Teda na otvorenú diskusiu o štrajku a všetkých pohľadoch naň. Možno na etike, občianskej alebo hoci aj cez veľkú prestávku.  A možno by dejepisári v rámci toho mohli vytiahnuť aj zopár príkladov z histórie o prehratých bitkách, ktoré nakoniec viedli k vyhratej vojne. A o pokusoch, ktoré spočiatku vyznievali márne, na predsa nastolili pozitívne zmeny. A tiež o neomylných generáloch, ktorí ani nepostrehli, kedy sa ich víťazstvá začínali meniť na prehry… 

 

PS: Prepáčte, že píšem o skončenom štrajku. V našej škole (a vo väčšine ďalších) však už ostrý štrajk evidentne skončil. 

 

Prečítajte si aj Nemôžu to robiť akože?

 

Podporte našu kampaň tu:

 

 

 

 

Ženy v meste