Ombudsmanka Patakyová:Nezákonnú sterilizáciu rómskych žien by mal doriešiť osobitný zákon

 

BRATISLAVA. Rómskym ženám, obetiam nezákonnej sterilizácie, by pri vyrovnaní sa s dôsledkami tejto krivdy mala pomôcť osobitná právna úprava, ktorá by im zabezpečila prístup k účinným prostriedkom nápravy a primeranému odškodneniu. Po právnej analýze prípadu to navrhuje verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová, informovala o tom na stredajšej tlačovej konferencii.

 

Patakyová sa pridala k mimovládke

Ombudsmanka hovorí o nevyhnutnosti tohto kroku i s ohľadom na schopnosť spoločnosti ako takej vyrovnať sa s traumami z minulosti. Svojím návrhom sa pripája k výzve mimovládnej organizácie Poradne pre občianske a ľudské práva z mája 2018, aby SR zriadila nezávislý vyšetrovací orgán s právomocou vyšetriť rozsah praxe nezákonných sterilizácií rómskych žien a poskytnúť všetkým poškodeným ženám odškodnenie a ospravedlnenie. „Po oboznámení sa s celým prípadom, a tiež i v súvislosti s medzinárodnými právnymi záväzkami SR, som dospela k názorovej zhode s výzvou, ktorú formulovala mimovládna organizácia,“ uviedla ombudsmanka. S návrhom na osobitný zákon sa má tento týždeň oboznámiť aj minister spravodlivosti SR Gábor Gál (Most-Híd), Patakyová ho už písomne kontaktovala.

Advokátka Vanda Durbáková z Poradne pre občianske a ľudské práva, ktorá zastupovala niektoré poškodené rómske ženy na súdoch, mieni, že Slovensko by sa v prípade malo inšpirovať skúsenosťami z iných krajín, ako je Švédsko, Švajčiarsko či Nórsko, ktoré sa s praxou nezákonných sterilizácií žien z etnických menšín či zdravotne znevýhodnených osôb vyrovnávali v minulosti.

 

Prečítajte si

Súd odškodnil ďalšiu nezákonne sterilizovanú rómsku ženu

 

Stovka prípadov

Zástupkyňa SR pre Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) Marica Pirošíková v reakcii na májovú výzvu poukázala na to, že ESĽP nepotvrdil závažné obvinenia o organizovanej politike sterilizácií rómskych žien na Slovensku pre ich etnický pôvod. „Nedostatky v tom čase platnej právnej úpravy týkajúcej sa informovaného súhlasu a pri výkone sterilizácií, viedli v roku 2004 k novelizácii legislatívy a zosúladeniu práva pacientov s medzinárodnými štandardmi, čím sa zabraňuje vzniku podobných situácií do budúcnosti,“ upozornila Pirošíková. Pripomenula, že rezolúcia Výboru ministrov Rady Európy z apríla 2014 zhodnotila individuálne i všeobecné opatrenia, ktoré SR prijala pri riešení káuz nezákonných sterilizácií, ako dostatočné.

Durbáková nespochybňuje legislatívne kroky a rozhodnutia, ktoré SR prijala. Upozornila však, že súdy, vrátane ESĽP riešili len niektoré prípady. „Súdy nie sú tými orgánmi, ktoré by dokázali postihnúť tento problém v celej svojej komplexnosti. Ak sa chce spoločnosť vyrovnať s touto časťou našej histórie, je potrebné preskúmať celý jej rozsah,“ zdôraznila zástupkyňa mimovládnej organizácie, ktorá identifikovala priamym zistením približne stovku prípadov nezákonnej sterilizácie, reálny počet je však podľa odhadov oveľa vyšší.