Opustiť zónu komfortu. To fakt?

 

Mnoho mladých ľudí používa výraz “rozhodol som sa opustiť svoju komfortnú zónu”. Na facebooku sa to hemží článkami o tom, ako ľudia opustili zónu komfortu a išli surfovať na Bali, alebo odcestovali do Ázie hľadať sami seba. Alebo zobrali svoj notebook a odišli do nejakej exotickej krajiny a robia IT-čkárov, webdizajnérov, či kieho frasa na pláži kdesi na Havaji. Komfort opúšťajú aj tak, že sa presťahujú na kopanice a žijú v súlade s prírodou, bez elektriny a pestujú si vlastnú zeleninu. Alebo sa nechajú na týždeň zatvoriť do tmy či idú do Himalájí loziť po kopcoch. Niektorí zasa začnú behávať, trénujú na maratóny, hádžu sa do blata, pri spartan raceoch. Uznávam, všetko je to diskomfort a určite to mnohým z nich prinesie veľa poznania. Ale…

Sedeli sme tak s kamarátmi na obede a bavili sa o opúšťaní zóny komfortu a došlo nám to. My tým bezdetným singlom ten diskomfort strašne závidíme! Ich diskomfort je vlastne inými slovami: “robím si čo chcem, čo ma baví, nikomu sa neprispôsobujem.” Všetci, čo sme tam sedeli, sme boli rodičmi. Zamestnanými rodičmi. Väčšina z nás vstáva o šiestej, niektorí aj skôr. Väčšina z nás denne pracuje viac ako 8 hodín. Aby sme sa mohli venovať deťom, utekáme z práce domov, riešime školy, škôlky, úlohy, nákupy, večere… a v noci ťaháme druhú šichtu. Aby sme stíhali pracovné povinnosti. Nikto z nás nechodí cvičiť, ani nebehá maratóny. Nemôžeme odísť do Ázie, ani surfovať na Havaj. Nemôžeme odísť ani hen…. do Trnavy. Radi by sme sa nechali zatvoriť do tmy, aj odišli na pár mesiacov žiť na kopanice, ale nedá sa.

Moja kamarátka mala narodeniny a veľmi potrebovala DAY OFF. Tak sme jej navrhli, že ju niekam vezmeme. Na jeden deň bez detí. Nedá sa. Deti sú obe choré, takže nemôže odísť. Nemôže to celé nechať na manžela. Vraj si urobíme výlet, keď im bude lepšie, keď budú staršie a tak podobne. Takí sme my rodičia. Staráme sa, určujeme si priority, nejdeme tam, kam by sme chceli. Plánujeme dovolenky tak, aby deti zvládli cestu. Zmeníme sa, hneď ako sa rodičmi staneme. Materstvo a otcovstvo prináša istým spôsobom rovnakú disciplínu ako v kláštore. Je to totálne opustenie zóny komfortu, totálne uzemnenie a to na dlhý čas. Čas, kedy vás ani len nenapadne opúšťať nejakú zónu komfortu, lebo žiadnu nemáte.

Materstvo a otcovstvo je krásna vec, robí nás silnejšími, pokornejšími, opatrnejšími, ale aj odvážnejšími. Niekedy je to naša osobná osemtisícovka, niekedy maratón, niekedy je to tmavá miestnosť. Často tu nachádzame sami seba, aj keď nie sme v Ázii, či nesurfujeme na vlnách Karibiku. A preto, milí bezdetní singlovia, keď zasa raz v nejakom článku budete písať ako opúšťate zónu komfortu, predstavte si, že sa raz stanete rodičmi. Potom zistíte, čo to je. 

.

Prečítajte si aj Ženy sú silnejšie – v seriáloch aj v realite