Páni, nechcite nás vytočiť!

To zas bolo pred voľbami kecov o boji s korupciou, zlepšení zdravotníctva a školstva, o reforme justície. Prešlo pár týždňov a celé sa to scvrklo na boj proti ženám a otázku, či sa budeme v nedeľu len modliť alebo aj nakupovať. Vážne? Toto je to, kvôli čomu sme šli k volebným urnám a usmievali sa od ucha k uchu, ako to tým mafiánom a fašistom konečne zrátame? Toto je to najdôležitejšie, čo teraz treba riešiť?

Pardon, páni, ale asi sa niekde stala chyba. Asi sme sa „trošku“ nepochopili. Lebo kvôli týmto vašim témam by mnohí a najmä mnohé z nás svoju prdel z gauča v tú volebnú sobotu fakt nezdvihli.  

Čítam o sprísňovaní, či dokonca zákaze interrupcií, aj o tom, ako majú biskupi hlavné slovo pri téme rodovej rovnosti a premýšľam nad tým, prečo sa zrazu ktosi zameriava na ženy. A tak mi napadá, že si možno myslí, že sme oveľa ľahší súper ako skorumpovaní politici, sudcovia, policajti, či finančné skupiny „nasosnuté“ na zdravotníctvo.

Nuž, áno, na prvý pohľad sa to tak môže zdať. Už roky nás nie je príliš počuť a často ani vidieť. My sme tie, ktoré si pri nástupe do práce vypýtajú oveľa nižší plat ako menej schopný mužský kolega.

Sme tie, ktoré bez reptania zostávajú s deťmi tri roky na rodičovskej dovolenke a potom odídu zo zaujímavej práce, ktorá si vyžaduje cestovanie a nadčasy, do roboty s nižším platom, avšak s možnosťou čerpať ó-čé-erky vždy, keď sú deti choré a kde nám šéf umožní dvakrát v týždni utekať z práce o pol štvrtej, aby ich mal kto odviezť na futbalový tréning či balet…

Sme tie, ktoré po rozvode berú každú fušku, aby deti mali nielen čo do taniera, ale aby mohli ísť aj do školy v prírode a v lete autobusom k moru, kým otecko platí 80-eurové výživné a raz za dva týždne vezme decká do mekáča a do kina (teda v tom lepšom prípade, lebo často platiť zabúda a do mekáča a do kina berie skôr milenku, než vlastné deti).

Sme tie, ktoré zostávajú samy s postihnutými deťmi a žobrú na všetky strany nielen o peniaze na živobytie, ale aj na nevyhnutné terapie, kým muž zmizne z rodiny, pretože na niečo také pripravený nebol (žena snáď áno?).

Sme tie, ktoré po robote čaká ešte druhá šichta doma, lebo veď treba aj nakúpiť, navariť, naučiť sa s deťmi, vyprať, ožehliť, upratať… 

Ale pozor, páni, my sme aj tie, ktoré tvoria viac ako polovicu obyvateľov Slovenska. Sme tie, ktoré sú dostatočne silnou ekonomickou silou v tejto krajine. Sme tie, ktoré vychovávajú a tým aj ovplyvňujú vaše deti. A v neposlednom rade sme tie, ktoré sú dosť silnou voličskou základňou na to, aby sme vám to pri najbližších voľbách zrátali. 

A ešte jedna drobná pripomienka: Hovorí sa, že si treba dať pozor na to, čo si želáte, lebo sa vám to môže splniť. Naozaj chcete, aby sme len sedeli doma a rodili deti? A ste pripravení všetky tie deti a ženušku v domácnosti v dnešnej dobe uživiť? A nebudú zamestnávateľom ženy v práci chýbať…? Páni, naozaj nás nechcite vytočiť!