Päťdesiatnička má pre dlhy 100 eur mesačne. Nový zákon jej pomôže zbaviť sa ich ľahšie

 

Sama si peniaze nepožičala, ale pod tlakom vzala na seba dlh exmanžela. Potvrdila to aj v notárskej zápisnici. Na právnika nemala peniaze, aby súdnou cestou vysvetlila, že ona nikomu nič nedlhuje a exekúcia je nezákonná. 

Päťdesiatročná žena z Piešťan by mala splácať horibilnú sumu do konca života. „Na živobytie mi ostáva si 100 eur mesačne. Zvládam to len tak, že mám dve zamestnania a veľmi mi pomáhajú deti,“ hovorí nám žena, ktorá pracuje ako kuchárka v školskej jedálni a ešte v škole upratuje. Svoje meno prezradiť nechce, bojí sa problémov.

 

Ilustračné foto – pixabay.com

 

Asi 100 tisíc ľudí v problémoch

Sociálna poisťovňa eviduje takmer 60 tisíc ľudí, voči ktorým je vedená exekúcia a súčasne sa strháva časť z ich dôchodcovských dávok. Na základe porovnania údajov z Českej republiky odborníci predpokladajú, že počet ľudí, ktorí sú v v dlhovej pasci môže predstavovať najmenej 100 tisíc občanov. Koľko je z toho žien, poisťovňa nezisťuje. 

Žena doteraz nemala šancu sa dlhu zbaviť. Na konkurz by potrebovala viac ako 1700 eur, pretože bez právnika by návrh podať nedokázala. Od 1. marca má šancu sa z toho dostať. Začne platiť nová úprava osobného bankrotu.

„Nová úprava dá druhú šancu tým, ktorí sa či už z vlastnej viny alebo aj nie ocitli v dlhovej pasci a sami sa z nej nevedia dostať. Vďaka úprave si ľudia budú môcť vyriešiť svoju situáciu cez dostupnejšiu možnosť oddlženia. Nebude pritom záležať, či ich dlh vznikol voči štátu, samospráve, nebankovému subjektu alebo obchodnej spoločnosti,“ povedal pre Ženy v meste hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla.

 

Ilustračné foto – TASR

 

Málo ľudí využíva osobný bankrot

Ministerstvo tvrdí, že tak ako je dnes u nás režim tzv. osobného bankrotu nastavený, nespĺňa svoj účel. V Českej republike bolo len za rok 2015 podaných viac ako 32 000 návrhov na riešenie osobného bankrotu, za rovnaké obdobie využilo túto možnosť na Slovensku len 391 ľudí.

„Preto sme hľadali také nastavenie právnej úpravy, aby konanie o oddlžení bolo nízkonákladové. Ak dlžník nedisponuje potrebnou sumou na to, aby mohol vstúpiť do procesu oddlženia, tieto trovy mu bude môcť poskytnúť Centrum právnej pomoci. Dlžník bude musieť byť sprevádzaný Centrom právnej pomoci alebo advokátom určeným Centrom právnej pomoci, pretože chceme zabrániť tomu, aby sa na dlžníkov, u ktorých sú predpoklady na to, že spĺňajú podmienky na oddlženie, napojili znova rôzne skupiny s ponukou, že ich budú  sprevádzať osobným bankrotom a pri tom im rovno znova požičajú. Pred takýmito praktikami nás na základe skúseností varovali kolegovia z Českej republiky,“ hovorí Bubla.

 

Centrum právnej pomoci v Bratislave.   Foto – TASR

 

Právnička zastupovala sociálne slabších

Na vypracovaní zákona o osobnom bankrote spolupracovala aj právnička Silvia Belovičová, partnerka slovenskej pobočky americkej právnickej firmy Squire Patton Boggs. Právnička, ktorá sa špecializuje na konkurzy a reštrukturalizácie, pracovala na novej úprave pro bono so združením Proti prúdu.

„Zastupovali sme sociálne slabších v tomto procese. Chceli sme pomôcť hlavne ľuďom bez príjmu a bez majetku, ktorí majú dlhy voči sociálke, zdravotným poisťovniam , či voči nebankovkám, aby sa vymanili z  dlhovej špirály a mohli sa zaradiť späť do normálneho života,“ hovorí Belovičová. „Oni, keď začnú pracovať, hneď sa objaví exekútor a siahne im na oficiálny príjem. Potom nemajú záujem oficiálne pracovať a stávajú sa súčasťou sivej ekonomiky. Tým, ktorí sa z toho chcú vymeniť, sme sa snažili pomôcť, aby ten proces bol, čo najlacnejší, aby mohli sa oddlžiť a znovu sa naštartovať,“ vysvetľuje.

Na Centrum právnej pomoci sa teraz môže obrátiť aj zadĺžená žena. Môže si vybrať, ako sa oddĺži. Buď pôjde cestou konkurzu alebo splátkového kalendára.

„Splátkový kalendár pripadá do úvahy hlavne u tých, ktorí majú nejaký príjem. Ak sa však dlžník chce zbaviť dlhov raz a navždy, tak by si mal zvoliť konkurz. Vtedy odovzdá všetok svoj majetok, ktorý normálne podlieha exekúcii, ten sa speňaží a veritelia sa uspokoja. Ak nemá žiadny majetok, konkurz môže zbehnúť aj tak a dlžník sa oddlží,“ vysvetľuje Belovičová. Pri schválení zákona chceli presadiť, aby zadĺžených ľudí sprevádzali terénni pracovníci, aby ich podporovali a vzdelávali aj vo finančnej gramotnosti, aby sa už do podobnej situácie nedostali. To sa nepresadilo, pomáhať bude len Centrum právnej pomoci.

Domáhať sa zbavenia dlhov bude môcť dlžník iba raz za desať rokov. Takzvané nedotknuteľné pohľadávky bude pritom musieť splácať aj po oddlžení. Napríklad pohľadávky maloletého dieťaťa na výživné, pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví a pod. Vzhľadom na ich povahu či dôvod vzniku totiž nie je dôvod takéto pohľadávky dlžníkovi odpúšťať, vysvetľuje rezort ministerstvo spravodlivosti.

 

Prečítajte si aj Zmenili sme matku troch detí, ktorá splácala dlhy po manželovi