
Pedikérka a osamelí
S mužmi je to trochu iné, ale aj o nich dosť často zistí, že sú osamelí. Lebo jej salónom sa najčastejšie prevíja osamelosť. Osamelosť – najsilnejší a najsmutnejší syndróm dnešnej doby.
Redakcia Žien v meste · 22. novembra 2016 · 3 min čítania
Už privítanie s úsmevom spôsobí, že sa tu človek dobre cíti. Potom vidíte, ako sa to okolo vás točí: Dana chvíľu upratuje, umýva, dezinfikuje a utiera nástroje, aby sa vám zvyšok času mohla naplno venovať. Vy v tom čase sedíte s nohami v lavóriku s teplou vodou, ktorá bublinkami masíruje chodidlá.
A potom to príde: strihanie nechtov, zoškrabovanie starej kože, masírovanie. Kompletné vynovenie unavených chodidiel, ktoré každý deň nosia veľa kilogramov vašej váhy niekoľko kilometrov. „Do rúk sa mi dostanú veľmi zanedbané nohy, a zákazníci odchádzajú prekvapení, že opäť majú kožu ako bábätko,“ hovorí pedikérka. Svoju prácu vykonáva s láskou, aj keď to je pre ňu niekedy nepríjemné. „Najhoršie je, keď si niekto nohy neumýva a nepomôže ani to, že mu ich namočím, lebo stará špina medzi prstami smrdí dlhodobo,“ prezradí. Starším či invalidom pomáha bez váhania, vie, že starostlivosť o chodidlá už nezvládajú. Na jej fotelke sedeli aj elegantné dámy, ale aj tvrdí chlapi.
Práca pedikérky prináša aj chorobu z povolania. Tým si už Dana prešla: necitlivosť v prstoch, mravčenie a iné neurčité pocity v rukách, stuhnuté a opuchnuté zápästie „Sústavne vykonávam ten istý pohyb rukou, čo zapríčinilo syndróm karpálneho tunela do takej miery, že som sa musela podrobiť operácii,“ spomína.
Jej práca si vyžaduje aj precíznosť. Začiatky vôbec neboli ľahké. Zaspomína si, ako istej zákazníčke nechtiac zarezala do prsta. Keď zbadala tečúcu krv bola presvedčená, že ako pedikérka skončila. Klientka bola našťastie veľmi chápavá. „Predstavte si, že ona upokojovala mňa, keď som strašne prežívala, ako ona bude tancovať na svadbe, pred ktorou som tu pedikúru robila,“ popisuje.
Dnes robí sebaisto svoju prácu pod zväčšovacím sklom. Má však aj iné zväčšovacie sklo. Také, ktorým si posvieti na ľudské vnútro. Lebo za hodinu stihne prebrať podrobnosti zo života svojich zákazníkov. Prežíva spolu s nimi ich pády aj radosti. Vlastne jej kreslo sa na hodinu mení na psychoterapeutickú pohovku. Má približne 50 stálych zákazníkov a pozná 50 ľudských príbehov. Rieši bolesti zlomených sŕdc, starnúcich žien, opustených matiek, podvedených manželiek.
S mužmi je to trochu iné, ale aj o nich dosť často zistí, že sú osamelí. Lebo jej salónom sa najčastejšie prevíja osamelosť. Osamelosť – najsilnejší a najsmutnejší syndróm dnešnej doby. S tou prichádzajú mladí, aj starí. Starí, ktorí sú dosť často na okraji rodiny, na ktorých zabúdajú príbuzní. „Teším sa, keď pomôžem s nohami, ale niekedy pomáham aj so zarmútenými srdcami,“ konštatuje.
Otvorením salónu pomohla aj sebe. Pred 10. rokmi, keď bola po štyridsiatke ju nechal manžel a v nadnárodnej spoločností, v ktorej úspešne pracovala dlhé roky, si nesadli s novým šéfom. Odišla a zainvestovala do nového povolania.
Poviem vám, že salónov, ktoré poskytujú kadernícke, kozmetické, či pedikérske služby je veľa. Lenže, u tých dobrých nestačí byť len profesionálom. Je potrebné niečo navyše. Ja osobne uprednostňujem tých, s ktorými sa mám o čom porozprávať, a ktorí sú pozorní. Nemusíme riešiť moje osobné problémy, ale chcem prežívať radosť z konverzácie s osobou, s ktorou trávim hodinu. Preto pozorne volím tých, ktorí mi ponúkajú služby. V mojom rebríčku je hodnotou dobrý profesionál s ľudským, optimistickým prístupom.
Takých ako Dana je určite viac. Takých, ktoré svojim elánom a radosťou urobia dobrú atmosféru zákazníkom. A vedia počúvať.
Dane dal salón nádej na nový život, pomohol odraziť sa od dna. Dnes sa na „vynovených“ chodidlách v tomto salóne odrážajú od dna iní. S pomocou zručnej pedikérky, ktorá sa pozrie cez zväčšovacie sklo nielen na nechty.
Prečítajte si aj S akými emóciami kontrolujete svoj mobil?
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



