Ženy v meste
Peklo pre ženy

Peklo pre ženy

V posledných rokoch mám však pocit, že ženy solidaritu žien akosi odmietajú, lebo sa to nehodí a ukazuje to slabosť. Výsledkom je, že sa mi stáva, že staršia žena na mňa pozerá ako na zjavenie, keď ju púšťam prvú do výťahu.

Redakcia Žien v meste · 23. marca 2015 · 2 min čítania

Bývalá americká ministerka zahraničia Madeleine Albrightová povedala, že pre ženy, ktoré nepomáhajú iným ženám, je v pekle vyhradené osobitné miesto. Áno, o ženách sa hovorí, že hoci sú zväčšia milšie a zdvorilejšie ako muži, môžu byť tvrdolakťové mrchy s klapkami na očiach. Že nielenže nepomôžu, ale ešte aj potopia. V kamarátstve, aj v práci.

Neviem, moje zlé skúsenosti s ľuďmi spájam skôr s chybami ich charakteru ako s ich pohlavím. Aj keď teda musím povedať, že mám osemročnú školáčku a keď vidím ťahy niektorých jej spolužiačok, deti-nedeti, musím súhlasiť s Albrightovou.

Priznám sa, že ja so ženami pociťujem istú solidaritu, viem im tuším viac odpustiť, som empatickejšia. Mám sestru, mám dcéru, pomerne dominantnú mamu a dlhší čas sme žili v spoločnej domácnosti so starou mamou, pričom ovdovenú tetu sme mali cez ulicu. Možno preto.

V posledných rokoch mám však pocit, že ženy solidaritu žien akosi odmietajú, lebo sa to nehodí a ukazuje to slabosť.  Výsledkom je, že sa mi stáva, že staršia žena na mňa pozerá ako na zjavenie, keď ju púšťam prvú do výťahu.

Minule mi u nás v supermarkete padol zrak na ženu, ktorá pri pokladni pomáha baliť nákupy do tašiek. Bola tehotná, bolo to na nej už poriadne vidieť a mohla mať cez štyridsať. Na krku mala retiazku a na nej prívesok v tvare postavičky za každé dieťa, čo sa jej narodilo. Mala ich tam päť. Vyčerpanosť z nej až sálala.

Tak som jej povedala, že nech to nechá tak, nákupy si do tašiek poukladám sama. Na to, čo som považovala za normálne a za niečo, čo by som v jej situácii veľmi privítala, zareagovala s veľkým hnevom. Nedošlo mi celkom prečo.

Až v aute cestou domov mi môj muž povedal, že ak jej nadriadení budú vidieť, že nákup si nakladá zákazník sám, môže mať problém a že keď robí takú prácu ako robí v takom stave, tak jej zrejme nič iné nezostáva a nemôže si dovoliť vyhadzov. Smutné, ale pravdivé. 

Tak a dostala som poučenie. Netreba za každú cenu pomáhať. Nie vždy, keď si myslíme, že niekto potrebuje pomoc, je to naozaj tak a naopak.

Ženy už nie sú slabšie a nepotrebujú toľko pomoci, alebo lepšie povedané, musia predstierať, že ju nepotrebujú. Do pekla s takými pomermi. 

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026