Plačlivý štvrtok

Prvé dve zástavky autobusu sme prehodili len zdvorilostné vety o bláznivom počasí a dáždniku, ktorý vždy zabudnete v kancelárii a sami moknete.

Pri tretej sme prebrali, že je skvelé mať prácu, ktorá vás baví ešte aj v dôchodkovom veku.

A potom šla zdvorilosť bokom. Príjemná postaršia dáma sa desať ďalších autobusových zastávok rozhovorila, že sa rozvádza, pretože jej dcéra dohodila otcovi a jej manželovi druhú ženu, svoju kamarátku. Za rozpadom manželstva je dieťa, ktoré z neho vzniklo.

Muž, bývalý alkoholik, je na ženu agresívny, ničí jej nábytok a život, ale dcére je to jedno. Ale dáma v zelenom kabáte znela odhodlane, keď rozprávala, že si našla skvelú právničku, aby donútila muža rozviesť sa a vyplatiť ju, aby sa mohla odsťahovať od neho i od dcéry, ktorá býva v byte nad nimi.

V ten deň mnohí precestovali stovky kilometrov, aby si boli počas veľkonočných sviatkov so svojou rodinou blízko. A iní si budú so svojimi najbližšími nekonečne vzdialení, hoci budú sedieť za jedným stolom. A sviatky celý ten smútok znásobujú.

Najvýznamnejšie kresťanské sviatky sú aj o tichom utrpení obyčajných ľudí. Začínajú sa dnes Zeleným štvrtkom, ktorého názov vznikol z nemeckého názvu Greindonnerstag, čo znamená plačlivý štvrtok. Aj preto, že sa v ten deň mohli kajúcnici urobiť zmierenie.

Myslela som na dámu v zelenom kabáte a vravela si, že o zmierenenie by sme sa mali stále snažiť, aj keď je to niekedy neobyčajne ťažké.