Po mojej krajine pochodujú neofašisti

 

Čo by som urobila, keby som zbadala, že moje dieťa je medzi nimi? Že pochoduje s fašistickou vlajkou. Že vykrikuje heslá: Európa len pre bielych! Že nenávistne pozerá na všetkých, ktorí myslia ináč. Že neznáša Židov, Rómov, utečencov, nekatolíkov alebo gejov. Proste iných.

Neviem, čo by som spravila. Bola by som na dne. Lebo stále v ušiach počujem, čo mi rozprával môj dedko. Ešte si spomínam, aké mi po chrbte prešli zimomriavky a neveriacky som pozerala na životom zničenú tvár môjho milovaného starého otca. On bol počas vojny uväznený a čakal na smrť. Doma zostala jeho manželka a malý, dlho očakávaný syn (môj otec). Mal pre koho žiť, ale on sa s nimi musel rozlúčiť. Išiel na takmer istú smrť. Celý mesiac čakal zatknutý Nemcami. Vedľa neho ďalších 99 mužov. Keby v priebehu toho mesiaca partizáni zabili jedného nemeckého vojaka, tých sto Poliakov by popravili. Táto situácia sa v jeho živote zopakovala trikrát. Tri dlhé mesiace čakania na smrť. A to je len jeden z viacerých hrôzostrašných zážitkov z čias vojny, ktoré sa našej rodiny dotkli!

Takých rodín s traumatickými zážitkami spôsobenými vojnou boli v Poľsku milióny. Iste aj na Slovensku a v iných krajinách.

Určite medzi nimi boli aj rodinní príslušníci dnešných mladých, nadudraných, nespokojných, ktorí hlásia fašistické heslá.

 

Prečítajte si

Opýtala som sa ich: ste fašisti?

 

Neviem si predstaviť, čo cítia matky, ktoré svoje dieťa zbadali na filme natočenom skrytou kamerou investigatívnymi novinármi z osláv narodenín Adolfa Hitlera. Nie, nie je to omyl – dobre ste to prečítali! Niekto v dnešnej dobe oslavuje narodeniny Hitlera! V lese, tajne a s veľkou noblesou. Mladí ľudia vyobliekaní vo vojenských uniformách. Kulisy im robia výzdoby na stromoch – horiace hákové kríže. V pozadí hrajú nemecké vojenské piesne a rečník ospevuje vodcu fašistov, tvrdiac, že bol veľmi galantný, že ženy ho milovali, že nenadával… A ako to na ozajstnej narodeninovej party býva, je aj torta – ako inak, vyzdobená keksíkmi v tvare hákového kríža. A všetko sa to odohráva v Poľsku. Áno, v Poľsku! Tam, kde fašisti vyvraždili niekoľko miliónov ľudí. Kde postavili najkrutejšie koncentračné tábory.

Ako je možné, že dnes niektorí mladí Poliaci (a nielen Poliaci) vyznávajú Hitlerove myšlienky? Neviem si predstaviť, ako veľmi musí byť človek nasrdený, aby sa nechal unášať na TEJTO nenávistnej vlne nespokojnosti. Ako musí byť zaslepený. A že v tom prípade zlyhala výchova a výuka dejepisu. Že sa v niektorých rodinách zabudlo na traumatické zážitky ich predkov z čias vojny.

Alebo je to len rebélia? Tí nenávistní ľudia vo vnútri sú iní? Len sa tak na fašistov hrajú? Pozor, zápalky v takých rukách môžu spôsobiť požiar!

Rozmýšľam, čo by som urobila na mieste matiek neofašistov? Je už neskoro? Dá sa to ešte otočiť a vysvetliť, aby sa ľudstvo nemuselo podrobiť reparátu?