
Policajné auto pred školou
Toto sú deti, ktoré si pamätajú ako minulé leto odbiehali do krytov, lebo bola ďalšia “malá vojna”. Sú to tiež deti, čo majú zručnosti a možnosti, aby si našli informácie na internete.
Redakcia Žien v meste · 19. októbra 2015 · 2 min čítania
Školu mojej dcéry bežne stráži ochrankár Ilan s pištoľou pri páse. V posledných dňoch tam v čase, keď deti do školy prichádzajú a zase z nej odchádzajú, stojí aj policajné auto. Niektorí rodičia, ktorí majú legálne držanú zbraň, s ňou chodia verejne po uliciach. Je to preventívne opatrenie kvôli pribúdajúcim útokom Palestínčanov na Izraelčanov.
Deti si to, samozrejme, všimli a pýtajú sa, prečo je to tak. A tu pre rodičov nastáva dilema. Nikto z nás nechce deti desiť, posielať ich do školy so strachom, aby sa báli vychádzať. Na druhej strane takí tretiaci už nie sú naivní, aby ste ich vybavili s poznámkou, že to nič nie je, že policajti majú len cvičenie.
Toto sú deti, ktoré si pamätajú ako minulé leto odbiehali do krytov, lebo bola ďalšia “malá vojna”. Sú to tiež deti, čo majú zručnosti a možnosti, aby si našli informácie na internete.
Počujú správy v rádiu, vidia ich v televízii a hoci si doma o tom dospelí šepkajú alebo používajú jazyk, ktorému deti celkom nerozumejú, vedia z dikcie aj z mimoverbálnej komunikácie veľa pochopiť. Rozprávajú sa tiež medzi sebou a ako to už medzi deťmi býva, trošku si domýšľajú, zveličujú, zjednodušujú. Aj preto je lepšie hlavne s väčšími deťmi hrať férovú hru.
Vysvetliť, upozorniť, neklamať, neupokojovať báchorkami, že sa im nič nemôže stať, vysvetliť im, čo si majú všímať, čo robiť, ak vidia niečo podozrivé a že je lepší planý poplach ako plakanie nad rozliatym mliekom. A úplne otvorene sa priznať aj k tomu, že strach majú aj dospelí a je lepšie o tom hovoriť, ako predstierať, že je všetko v poriadku.
Takéto vypäté situácie si vyžadujú veľa rodičovských zručností. Vychovať obozretného, ale nie ustráchaného či priateľského a zároveň nie naivného človeka, je náročná úloha. Tam vonku je džungľa a hrozba neprichádza len od ľudí, čo držia v ruke nôž.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026




