
Ponorka. Strach. Sloboda.
Strach. Z toho, čo to spraví s ľuďmi. Či to vytiahne z nich to dobré alebo naopak, zistíme, že v bytovke bývajú psychopatickí sebci. Nikdy doteraz sme neboli tak závislí na tom, aby sa náš sused správal rovnako zodpovedne. Doteraz sa všetko začínalo aj končilo vchodovými dverami, viac nás nezaujímalo.
Redakcia Žien v meste · 23. marca 2020 · 2 min čítania
Ponorka. Je to až prekvapivé ako rýchlo vedia ľudia v domácnosti dostať ponorku. Alebo možno ani nie ponorku. Jednoducho ani manželia nie sú zvyknutí byť spolu tak veľa, prepáčiť si tak veľa, neodvrkávať, nehnevať sa, byť príjemní. Zrazu sme zatvorení v bytoch a učíme sa spolu byť. Tak naozaj. V dobrom aj v zlom, hovorili pri obrade. Vskutku.
A hneď po tom, čo sa dohádame doma na ponožkách a večeri, hádame sa s rodičmi, o ktorých sa bojíme. Aby zostali doma. Nie, naozaj nechoď do obchodu, nie je to bezpečné, prevraciate očami a nechápete, že oni nechápu. Strach totiž nemáte o seba, lebo ste mladý a zdravý. Strach máte o nich.
Scrollujete Netflixom a HBO a stále si šomrete, že napriek tisíckam hodín obsahu tam nič nie je. Zrazu rozmýšľate, čo s časom. Čo so sebou. A možno sa bojíme, že keď to bude trvať príliš dlho, nájdeme mnoho prázdnych miest, ktoré sú za normálnych okolností prehlušené banálnosťami. Prebádame zákutia, ktoré sme už dlho neotvorili a možno to bude aj bolieť.
Strach. Z toho, čo to spraví s ľuďmi. Či to vytiahne z nich to dobré alebo naopak, zistíme, že v bytovke bývajú psychopatickí sebci. Nikdy doteraz sme neboli tak závislí na tom, aby sa náš sused správal rovnako zodpovedne. Doteraz sa všetko začínalo aj končilo vchodovými dverami, viac nás nezaujímalo.

Ponúkame dvojvrstvové rúška, biele, ale aj farebné, dajú sa prať na 90 stupňoch a žehliť. Objednať sa dajú aj detské rúška. Píšte SMS 0914 212 121 alebo na zenyvmeste@gmail.com. Heslo: ZENYVMESTE
Podozrievavo rozmýšľame na ulici jeden o druhom, či nám nemôže ublížiť. Máme rúšky a vyhýbame sa jeden druhému. Nikto nie je náš priateľ. Čo keď bol aj kamarát zo základy na lyžovačke v Taliansku a zatajil to? A predsa sme v tom spolu. Inú možnosť nemáme.
Zrazu si aj 70-tnici inštalujú podľa pokynov vnúčat facetime. Predsalen sa možno technologicky posunieme, a aj naše babky budú nakupovať všetko online. Možno zas mladí pochopia, čo to je mať zatvorené hranice. Tridsať rokov po revolúcii konečne pochopia, že sloboda nie je len tak. Že nespadla z neba a už vôbec nie je samozrejmá. Možno nepochopia, čo robili komunisti, ale rozhodne lepšie porozumejú tomu, že všetko sa šmahom ruky môže zmeniť. Žijeme brutálne časy. Všetko sa mení. Aj my. Ale zvládneme to.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



