Posledný Deň matiek

Po prvýkrát v živote nemám na Deň matiek komu zavolať. Moja mama odišla z tohto sveta po Novom roku a každý deň mi chýba. Mnohokrát sa stane, že chytím do ruky telefón a chcem jej zavolať. Zvykli sme si volať často, niekedy aj každý deň.

Posledný spoločný Deň matiek 

Vždy si nanovo uvedomím moju stratu. Už nie je. Už nikdy nebudem počuť jej hlas, už sa nikdy nepohádame, nikdy nebudeme spolu variť, nikdy si nesadneme k jednému stolu. Nevezmem ju do Viedne, ani na kávu do mesta.

Minulý rok sme si na Deň matiek volali, uvarila som jej obed a dala kvety. To už sa nikdy nezopakuje. Na poličke stále stojí jej portrét, vedľa neho horí sviečka a z druhej strany ho zdobí váza kvetov. Aspoň takto.

Pri strate svojich blízkych si vždy uvedomíme svoju smrteľnosť. Že možno zajtra, o týždeň, o rok, o desať tu už nebudeme. Každé ráno môže byť naše posledné a rovnako Vianoce, Veľká noc, či Deň matiek sa už nemusia opakovať.

Odchod mojej mamy ma prinútil zmeniť svoj život a prestať stále na niečo čakať. Odišla náhle, po pár týždňoch tu zrazu nebola. Vtedy som si uvedomila krehkosť života a to, že neustále odkladanie našich túžob, snov a darov, ktoré môžeme darovať sami sebe, nie je namieste.

Nič neodkladajte

Doprajte si to teraz! Objímte svoje deti, svoje mamy, svojich mužov, ženy, lásky… dajte si dobré jedlo, odcestujte na druhý koniec sveta, tancujte, kričte, spievajte. Pošlite niekoho preč! Tento život je len môj, tento život, je len váš. Iný nemáme a je taký pominuteľný.

Zavolajte mame. Nie zajtra, nie o týždeň, teraz. Hovorte ľúbim ťa, plačte od dojatia, zjedzte spoločne čokoládu. Hlavne nič neodkladajte.

Keby som mohla niečo zmeniť, vrátila by som ten posledný Deň matiek a užila si ostatný rok s mamou úplne naplno. Mami, ak si tam niekde, všetko najlepšie.

[[block_text]]