Pozmeňujúci návrh Záborskej ohrozí ženy: povinné čakacie doby by platili aj pri ohrození života

Poslankyňa Anna Záborská s podporou  ďalších poslancov a  poslankýň predložila do parlamentu 5 pozmeňovacích návrhov k svojmu pôvodnému návrhu zákona o „pomoci“ tehotným ženám. Hoci avizovali, že zmiernia prekážky v prístupe k interrupciám, opak je pravdou, píšu v reakcii na zmeny feministické a ľudskoprávne organizácie Možnosť voľby, ASPEKT, Povstanie pokračuje za iniciatívu Nebudeme ticho a Občan, demokracia a zodpovednosť.

Povinná čakacia lehota aj pri ohrození života

Jednou zo zmien je aj skrátenie 96-hodinovej povinnej čakacej doby na 72 hodín (zo 4 dní na 3 dni), čo však nemožno považovať za dostatočné zmiernenie. Faktom ostáva, že akékoľvek čakacie doby ohrozujú fyzické a duševné zdravie žien, vážne spochybňujú ich rozhodovacie schopnosti a mali by byť z našej legislatívy odstránené.

Okrem toho predkladateľka svojím návrhom zásadne pritvrdla. Čakacia lehota by sa totiž podľa tohto návrhu mala vzťahovať na úplne všetky interrupcie, teda aj na tie, ktorých vykonanie by bolo potrebné na odvrátenie bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia žien.

Ako vysvetľuje Adriana Mesochoritisová z Možnosti voľby a iniciatívy Nebudeme ticho: „Hoci v odôvodnení pozmeňovacieho návrhu sa uvádza, že cieľom zmeny je, aby sa čakacia doba vzťahovala výlučne na interrupcie vykonávané na žiadosť ženy, navrhovaný text právnej úpravy už jednoznačne odkazuje na všetky interrupcie, teda aj na interrupcie zo zdravotných dôvodov vrátane situácií, keď je ohrozený život alebo zdravie ženy. Úprava navrhovaná v pozmeňovacom návrhu je teda ešte reštriktívnejšia ako pôvodný návrh, v ktorom poslankyňa Záborská vyňala z čakacej lehoty prípady bezprostredného ohrozenia zdravia alebo života žien. Došlo k tomu tak, že pani poslankyňa ,opomenula‘ urobiť v pozmeňovacom návrhu jednu kľúčovú úpravu a zmeniť obsah odkazu 6c, ktorý v jej pôvodnom návrhu odkazuje na celý Zákon o umelom prerušení tehotenstva č. 73/1986 Zb.“

Zákaz reklamy, zákaz základných informácií

Medzi ďalšie zmeny patrí pozmeňovací návrh, ktorým sa má zmierniť pôvodným návrhom avizovaný zákaz „reklamy“ na umelé prerušenie tehotenstva, teda fakticky zákaz informovania o tomto zákroku. Z pôvodného, novelou navrhovaného zákazu reklamy na „potrebu alebo dostupnosť“ umelého prerušenia tehotenstva by sa na základe pozmeňovacieho návrhu malo vyňať plnenie povinností poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktoré im vyplýva z osobitných predpisov.

Medzi tieto povinnosti patrí napríklad povinnosť poskytovateľov informovať na svojich webových sídlach o možnostiach ošetrenia, dostupnosti, kvalite, bezpečnosti a cenách poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

Podľa Janky Debrecéniovej zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť je návrh tejto úpravy absurdný a vnútorne si odporuje: „Navrhovaná novela v spojení s pozmeňovacím návrhom na jednej strane hovorí o zákaze informovania o dostupnosti interrupcií, ale na druhej strane dodáva, že sa to nevzťahuje napríklad na povinnosť poskytovateľov informovať o dostupnosti zdravotnej starostlivosti, teda aj interrupcií. Takýto prístup priamo odporuje nielen zákonu o tvorbe právnych predpisov, podľa ktorého si prijímané právne predpisy nesmú vzájomne protirečiť, ale do vzťahov súvisiacich s realizáciou práva na interrupciu by vnášali aj obrovskú právnu neistotu. Ženy by sa tak fakticky nemali ako dostať ani k základným informáciám o tom, či sa v jednotlivých zdravotníckych zariadeniach interrupcie vykonávajú a za akých podmienok.“

Zuzana Maďarová z organizácie ASPEKT dodáva, že “k návrhu novely, ktorá sa vydáva za pomoc ženám, bolo do NRSR predložených spolu 19 pozmeňovacích návrhov. Keďže o každom pozmeňovacom návrhu sa rozhoduje samostatne a tieto návrhy, podobne ako aj samotná novela, sú neprehľadné a komplikované, poslanci a poslankyne NRSR nebudú do poslednej chvíle vedieť, čo a s akým výsledkom vlastne prijímajú. Aj v tejto súvislosti vyzývame poslancov a poslankyne NRSR, aby nehazardovali so zdravím a životmi žien a aby novelu ako celok odmietli.“