Ženy v meste
Práca na dedine

Práca na dedine

V evidencii úradu práce som bola presne rok. Nové zamestnanie v okresnom meste. Jedenásť hodín mimo domácnosť s tromi už školopovinnými deťmi. Práca nadmieru stresujúca, kolektív zdanlivo priateľský. Po roku a pol sme sa dohodli, že odchádzam dobrovoľne.

Redakcia Žien v meste · 10. júla 2015 · 2 min čítania

 

V minulosti živila ľudí na dedine hlavne pôda. Štátne majetky dávali prácu väčšine aktívnych obyvateľov. Boli magnetom pre oblasti, kde sa poľnohospodárstvu z prirodzených príčin až tak nedarí.

Aj do našej malej obce na Záhorí sa presťahovali viaceré rodiny z iných častí Slovenska. Prevažne ženy v skorých ranných hodinách opúšťali teplé postele, aby nakŕmili dobytok, ručne nadojili mlieko. Muži využívali svoju fyzickú zdatnosť pri ťažších prácach na poli, pri údržbe strojov, v kravíne aj v maštali.

Moji rodičia sa tiež premiestnili za prácou. Otec, vedúci strediska štátnych majetkov,  dostal služobný byt a tam spoznal moju mamu – ekonómku. Celý svoj pracovný život boli verní jednej firme, vlastne ona bola verná im.

 V poľnohospodárstve som začala svoju pracovnú kariéru aj ja. Štátne majetky sa sprivatizovali na súkromnú eseročku. V rukách vysokoškolský diplom, hlava plná ideálov, energie na rozdávanie, pozícia síce stredoškolská, ale na úvod super.  Pätnásť minút z domu na pracovisko, sama v kancelárií, kolektív ústretový, práca nenáročná, odmena primeraná. Pozitívne obdobie pre naše dve deti v materskej škole, jedno  na základnej, aj pre mňa a manžela.

Rok 2008, valiaca sa finančná a hospodárska kríza, pokles výkupných cien mlieka. Hroziace prepúšťanie mení firemnú kultúru. Stúpa hladina stresu. Bez pevného zázemia, hlboko zapustených koreňov, blízkeho vo vedení alebo vplyvného známeho som vedela o svojom ďalšom kariérnom postupe vo firme.

V evidencii úradu práce som bola presne rok. Nové zamestnanie v okresnom meste. Jedenásť hodín mimo domácnosť s tromi už školopovinnými deťmi. Práca nadmieru stresujúca, kolektív zdanlivo priateľský. Po roku a pol sme sa dohodli, že odchádzam dobrovoľne.

V súčasnosti ľudí na dedine  už formálne neživí pôda. Veľa mladých  po štúdiách ostalo v meste a darí sa im. Mnoho tých, čo neodišli, podniky autobusmi zvážajú  do výrobných hál, kde montujú autá, vyrábajú komponenty, skladajú nábytky. Naša dedina nepatrí medzi najzapadnutejšie kúty Slovenska.  Družstevný aj súkromný obchod, penzión, reštaurácia, kúpalisko, pohostinstvo, málotriedka, materská škola, obecný úrad, rastlinná výroba, preprava zemného plynu, kovovýroba, poštové stredisko …

O sebarealizácií vo svojej rodnej obci môžem už iba snívať. Snažila som sa. Jeden múdry filozof a spisovateľ tvrdí, že ľudia uspejú, keď si uvedomia, že ich neúspechy a prehry sú príprava na ich víťazstvá. Tak som už dosť pripravená?!

 

Ženy v meste

 

Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.

Spoplatnené s PlatbaMobilom.sk.

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026