Ženy v meste
Prajem ženám, aby našli skutočnú vnútornú silu

Prajem ženám, aby našli skutočnú vnútornú silu

Objavila som hravosť, láskavosť, empatiu, ale aj obrovský súcit. Začala som odhaľovať svoju zraniteľnosť, svoje potlačené emócie, veď ja som nikdy neplakala, nikdy sa nehnevala a vlastne som sa nikdy ani netešila. Emócie som si zakázala už ako dieťa, lebo to bol prejav slabosti. Tak veľmi som sa mýlila.

Redakcia Žien v meste · 8. marca 2023 · 2 min čítania

Keď som si zhruba pred 10 rokmi začala prechádzať osobnou transformáciou, nemala som potuchy, kto som ako žena. Skôr som to odmietala. Nepáčili sa mi slabé ženy, ktoré boli úlohe obete. Nedokázali sa postaviť za seba, podriaďovali sa mužom a neustále sa sťažovali, aký je k ním osud nespravodlivý.

Aká som žena? 

Prípadne typ žien, ktoré manipulovali, aby získali, čo chceli za každú cenu. Dokázali zvádzať, klipkať očami a muži im ležali pri nohách. Nepoznala som podobu skutočných žien v ich plnej sile. Možno preto mi bola sympatickejšia mužská energia, v ktorej som mohla byť bojovníčka.

Keď som sa začala “prebúdzať”, pustila som sa na cestu hľadania, kto som ako žena, aká som v hĺbke pod nánosmi zranení a popretí, pod ťarchou vlastných vzorcov a genetických presvedčení. Pozrieť sa na seba a začať si klásť otázky. Kto som? Aká je moje identita? Aká je moja ženská časť, ktorú som potlačovala do najtmavšieho kúta.

Objavila som hravosť, láskavosť, empatiu, ale aj obrovský súcit. Začala som odhaľovať svoju zraniteľnosť, svoje potlačené emócie, veď ja som nikdy neplakala, nikdy sa nehnevala a vlastne som sa nikdy ani netešila. Emócie som si zakázala už ako dieťa, lebo to bol prejav slabosti. Tak veľmi som sa mýlila.

Keď som začala na povrch vyťahovať všetky šuflíky, ktore boli zamknuté a poistené reťazou, bolo to akoby som odhadzovala bremená. Práve v zraniteľnosti a odhalení kto som, som začala vnímať svoju skutočnú silu.

Napojila som sa na zdroj prastarej sily žien, ktoré boli tisícročia potláčané. Vnímala som strach spoločnosti, prečo sa boja ženskej sily, ktorá dokáže byť nekonečná. Len bola ohnutá a “domestikovaná”, úplne zabudnutá.

Zabudli sme vnímať seba, prečo sme sa sem narodili, aké sú naše talenty a dary. Zabudli sme sa so sebou prepojiť a otvoriť vnútornú múdrosť. Stále hľadáme potvrdenie zvonku.

Odvahu prijať svoje zlyhania

Chce to odvahu postaviť sa pred zrkadlo a odhaliť sa, zobliecť sa donaha a prijať minulosť, prijať zlyhania, prijať tiene. Chce to odvahu stáť si za svojimi darmi a prijať ich rovnako ako aj to, čo nemáme. Postupne sa aj mne ukazuje nový zámer, prečo som musela odísť z pozície riaditeľky. Ukazuje sa mi dokonalosť a geniálne načasovanie.

Pretože to volanie duše/intuície/srdca, možeme to nazvať či priradiť tomu akýkoľvek názov, to vnútorné volanie nás presahuje a keď ho počúvame a ideme za tým, vesmír sa nám odmení.

Prajem ženám, aby našli svoju skutočnú vnútornú silu, aby sa otvorili múdrosti, ktorú majú v sebe. Nech je viac vedomých žien v spoločnosti a ukazujú cestu spolupráce, spájania, porozumenia a harmónie. Želám im odvahu pozrieť sa dovnútra, lebo tá cesta je možno náročná, ale nádherná.

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026