Prechádzka mestom nás so synom zbližuje

 

Milujem prechádzky po Baťovanoch. So synom sa cestou zo škôlky chodíme prechádzať. V peknom počasí nám trvá prechádzka aj so zastavením sa na detskom ihrisku aj dve hodiny, a keď je veľmi zima, cestou domov zabočíme ešte do dvoch – troch ulíc, aby sme sa nadýchali čerstvého vzduchu. Je to čas na otázky a odpovede.

Ako prvá sa pýtam ja ešte v škôlke. Aký si mal deň? Boli ste na prechádzke? A kde ste sa prechádzali? S kým si sa vonku naháňal? Čo ste robili v triede? Kreslili ste alebo lepili? Čo ste mali na desiatu a obed? Bolo to chutné? Koľko si zjedol? Umyl si si po jedle zuby? Kto dnes v škôlke poslúchal a kto nie? Aká je pani učiteľka? Mám pocit, že ho mojimi otázkami posmeľujem, aby sa pýtal tiež, no ešte sa aj všeličo dozviem. Niekedy mi odpovie, že mi to nepovie alebo že mi odpovie inokedy. Kráčame a z mojich otázok plynulo prechádzame na synove.

Pýta sa na všeličo. Počul nové slovo a chce o ňom vedieť čo najviac, pýta sa na to, čo ho trápi alebo zaujíma. Všímame si okolie, učíme sa názvy ulíc a z toho vzniká tiež veľa otázok. Prečo majú vysoký plot? Prečo je auto hrdzavé? Čo je to hrdza? Ako vzniká? Prečo je naša ulica krátka? A kde sa začína táto ulica? Poznáte deti, sú nekonečnom studnicou otázok. Do toho si dá so mnou preteky, kto bude prvý pri lampe, na konci ulice, skúša tvrdosť ľadu, hľadá cencúle, ráta stromy, chce, aby som mu merala čas pri behu, skáče do kaluží, preskakuje ich, až kým povie: „Mami, prosím, poďme už domov.“ Trasu meníme a niekedy ho poprosím, aby ma navigoval, ako sa ide domov, učím ho orientovať sa.

Pravidelne preberáme aj dopravné témy – ako sa chodí správne cez priechod pre chodcov, že chodíme po pravej strane priechodu, učíme sa význam dopravných značiek alebo ma z nich skúša. Keď by som už rada odišla z ihriska, funguje otázka, ako dlho chce byť ešte na ihrisku. Odpovie rôzne. Ešte päť minút, nie desať. Ešte sa povozím desaťkrát. Väčšinou to toľko netrvá a povie, že už môžeme ísť alebo poctivo ráta, aby nevynechal ani jednu jazdu. Odchod z ihriska s plačom nie je pre nás typický. Ihrisko je našou zastávkou aj vtedy, keď sa chodíme po škôlke bicyklovať. Raduje sa, že sa spolu bicyklujeme. Na začiatku si zopakujeme pravidlá jazdy na bicykli, dáme na hlavy prilby a vyrazíme.

Je to čas, keď sa veľa smejeme a je nám spolu fajn. Keď práve nebeží, rád ma chytí za ruku. Užívam si to. Prechádzka po meste nás zbližuje.