Prečo by som mala znovuobjavovať samú seba?

Prečo ľadovec? A prečo doňho v živote narazíme? Možno aj zopárkrát. Rada používam nasledovnú symboliku. Je ňou slávny Titanic. Pred jeho vyplávaním na more nikto neočakával, že práve on môže takto skončiť. Naraziť. Potopiť sa. Byť dôvodom na tragédiu. Prečo sa vlastne v roku 1912 potopil? Veď bol vybavený najmodernejšou technikou? Veď bol dostatočne veľký, silný „big to fail“, „too-good to fail“, mal už vtedy svoj „brand“.

Vidíte v tom paralelu v sebe? Ešte nie? Nevadí… Ja seba áno. Spomeniem dnes iba jeden z dôvodov, čo sa mohlo stať či stalo. Čo teda bolo ľadovcom na horizonte? Posádka sa namiesto kormidlovania venovala VIP hosťom prvej triedy lode.

Čomu sa venujeme my? Kto je v mojej symbolike „hosť prvej triedy“? Kam ide sústavne moja energia a pozornosť? U posádky hrala zrejme dôležitú rolu starostlivosť o zákazníka. Mali dostať excelentný servis. Bolo práve toto ich poslaním? Optika na priority cez status, peniaze, službu zákazníkom. V princípe na tom nie je nič zlé. Akurát sa stalo to, že toto všetko unieslo ich pozornosť od kľúčovej priority.

Foto – beelong.sk

Aké varovné signály dostávame my? Počujem, čo mi hovoria moje deti? Partner? Mama? Otec? Kolegovia? Pani za kasou v obchode? Tou je starostlivosť a bezpečie o vlastnú loď. Kormidlovanie správnym smerom. Členovia posádky mali plné ruky práce zabezpečovaním starostlivosti o tých „najdôležitejších“ na palube lode. Doručovali telegrafické správy zákazníkom. A zabudli sa pozerať pred seba. Nevideli ľadovec, ktorý sa črtal niekde na obzore.

Aké sú tie naše potenciálne ľadovce? Čo vnímame u seba? Pýtali sme sa na to niekoho vo svojom okolí? Čo nás udrží nad vodou? Ako posilníme seba, aby sme prekonali krízu alebo búrku? Čo sa potrebujeme naučiť? A čo odučiť? Čo, zo svojich návykov, reakcií, vzorcov, potrebujeme úplne zanechať? Opustiť? A tým vytvoriť miesto na nové. To nové vytvoríme cez „reinvention“, teda cez znovu nájdenie seba vystaveného na vlastných talentoch, skúsenostiach, daroch, zážitkoch, zručnostiach.

Pridáte sa k našej iniciatíve Reinventing yourself ? Aj ja sama často nezachytím a nevidím ľadovec vopred a stáva sa mi, že naň narazím. Podstatné je rozhodnutie, čo s tým chcem urobiť. A ak sa rozhodnem niečo u seba zmeniť, stojí za to začať hľadať naše potenciálne a viac či menej vzdialené ľadovce. Ten, ktorý vidíme nad hladinou mora tvorí iba 10% celého ľadovca. Sú rôzne spôsoby, ktorým môžeme ísť pod hladinu.

Práve tam sa udeje ta zásadná zmena. Začína pochopením seba, kto som, čo je moje miesto tu a teraz na zemi. Práve mi víri v hlave, že tieto otrepané frázy nájdete všade. Čo s tým? Čo mám robiť? Mne fungovalo a funguje obklopiť sa ľuďmi, ktorí akcelerujú môj pohľad. Posúvajú ma ďalej ku zmene. Podporujú. Držia mi palce. Nesabotujú ma. Nemanipulujú. Sú ochotní pomenovať veci, ktoré sa niekedy počúvajú ťažko. A záleží im na mne. Kto dnes vníma, že „reinventovať“ nepotrebuje. S odvahou tvrdím, že pre lepší dnešok a zajtrajšok toto cesta nie je.

Foto – beelong.sk

Zmena sa stala jedinou istotou nášho života. Tempo zmien okolo nás je extrémne vysoké. Potrebujeme s tým vedieť fungovať. Pracujme teda na sebe, zlepšujme vzťahy, rodiny, pracovné tímy, či firemnú kultúru. Novodobé trendy hovoria, že každý človek potrebuje reinventovať až päťkrát vo svojej kariére.

Ako sa v tom darí Vám? Zmena nie je projekt. Je to dlhodobá a postupná cesta. Aj náročná. Medzitým nám našťastie ponúka krásy života. Životná cesta každého z nás má obrovský príbeh, silu a magic. Otvorené a všímavé oči v tom pomáhajú. Zázraky sa dejú. Sledujme ich spoločne. O tom prečo, posádka Titanicu nepoužila ďalekohľad, nabudúce. Želám si, aby sme každý uvideli či poznali ľadovec skôr ako doň narazíme.

(Tento článok vznikol v rámci iniciatívy Reinventing yourself, komunity žien beelong.sk, ktorej cieľom je otvorene a bez skresľovania hovoriť o období osobnej transformácie, nazývanej aj krízou stredného veku.)