Ženy v meste
Prestali sme sa pýtať

Prestali sme sa pýtať

Nepýtajú sa, nič sa nedozvedia, nepestujú zdravú zvedavosť a chuť po nových informáciách. Často iba betónujú vlastné názory a pohľady na vec. A uzatvárajú sa tak do seba. A potom ich vydesí akákoľvek odpoveď.

Redakcia Žien v meste · 15. novembra 2017 · 2 min čítania

 

Sedeli sme v hľadisku na jednej diskusii a zhodli sa s pani profesorkou na tom, že sa vysokoškoláci nevedia pýtať. Nevedia klásť základné otázky, aby sa o téme dozvedeli čo najviac. Bolo skoro ráno, takže možno boli študenti vysokej školy po prebdenej noci alebo ich iba nezaujala ekonomická téma a pri inej by naopak boli aktívni. Možno.

Ale mne sa zdá, že celkovo pribúda ľudí, ktorí prestali klásť otázky. Prestali sa vypytovať, aby sa čo najviac dozvedeli o téme, o ktorej sa hovorí. Prestali sa pýtať, a neviem, či nie preto, že ich prestali zaujímať odpovede. Možno ich len nezaujímajú iné odpovede, než tie, ktoré chcú počuť.

Nepýtajú sa na témy, ani na ľudí. Strávia s nimi večer v krčme alebo sedia hodiny pri svadobnej hostine či na párty a keď sa ich potom opýtate, kto to bol, s kým sa taký dlhý čas bavili, nevedia odpovedať, ani čo dotyčný robí. Tvária sa, že vypytovať sa je neslušné. A tak sa radšej neopýtajú nič. Rozprávajú o všetko a o ničom alebo ešte radšej len o sebe.

 

Prečítajte si

Nevernú ženu môžete zbiť, povedal súd

 

Nepýtajú sa, nič sa nedozvedia, nepestujú zdravú zvedavosť a chuť po nových informáciách. Často iba betónujú vlastné názory a pohľady na vec. A uzatvárajú sa tak do seba. Pestujú si strach a držia si odstup. A potom ich často vydesí akákoľvek odpoveď.    

Ja sa živím tým, že sa pýtam. Rada dávam otázky, ale ešte radšej som, ak sa niečo dozviem. Baví ma, ak sa začnem baviť s cudzím človekom a po pár otázkach zistím jeho zaujímavý životný príbeh. 

Väčšinou sa pýtam ja, ale po spomínanej diskusii s vysokoškolákmi sa začala pani profesorka vypytovať mňa, kto som a čím sa živím.

Vymenili sme si pár otázok a zistili sme, že sa poznáme, hoci iba cez email. Našli sme si čas na kávu a ja som sa dozvedela, že pani profesorka bola kedysi podnikateľkou, dnes je mamou vyliečeného syna a pomáha iným mamám, ktorých deti ešte trpia agresívnou chorobou. Veľa som sa na káve pýtala a veľa nového som sa dozvedela.

Myslím, že deň, keď sa nič nové o živote nedozvieme, sme nezmyselne premárnili. A pritom sa iba stačí pýtať…

 

Prečítajte si aj Statočná Anna Nováková

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026