Priateľstvo otestuje úspech

 

Poznáte sa od detstva. Vaše mamy sa priatelili a keď ony pili kávičku, vy ste sa spolu hrali. Alebo ste sa zoznámili na škole a spolu ste sa učili na písomky, neskôr ste sa zdôverovali, kto je do koho. Možno ste u seba prespávali, keď ste sa učili na maturitné skúšky. A možno to bolo na vysokej, keď vás osud spojil. Alebo až v dospelom živote. Boli ste si blízke. Kamarátky. Nie, viac, ako kamarátky – priateľky! Spájali vás zážitky a sny: o veľkej láske, o kariére, o cestovaní atď.

Všetko sa však zmenilo, keď sa jednej z vás tie sny začali plniť. Prečo sa jej pošťastilo, prečo nie mne, možno ste si kládli otázku, keď ste videli, že vás šťastie obchádza. Prečo mi závidí, kládli ste si možno otázku, keď ste kráčali tou úspešnejšou cestou.

Pred pár dňami som bola svedkom takejto situácie. Nie priamo, ale ako pozorovateľ, ktorý na chvíľu vstúpil do deja.

Renátu, dcéru mojej kamarátky, poznám niekoľko rokov, od jej puberty. Dá sa povedať: normálne dievča, akých je veľa. Dievča so svojimi problémami, radosťami, snami. Snami, ktoré sa zrazu začali plniť. Všetko sa začalo športom, ktorému sa začala venovať. Na začiatku len trošku, potom o niečo viac a viac. Až to dotiahla k maratónom, runmagedonom atď. Proste ju to vtiahlo a začalo baviť.

Vďaka športu sa zoznámila aj so svojou láskou. Aj on sa venuje športu. Prvé rande si dohodli na horolezeckej stene! Jej športové úspechy si všimli iní a urobili s ňou rozhovor. To už však bolo priveľa pre jej priateľky z detstva. „Renáta, si hviezda, ale na kamarátky by si nemala zabúdať!“  písali jej v postoch na sociálnej sieti. Také kvázi milé, ale zároveň uštipačné poznámky. Poznáte to? Ja to poznám. Tvária sa, že vám želajú to najlepšie, no v skutočností do istej miery cítite neúprimnosť, možno aj závisť. Lebo už nie ste spolu vo fáze snov, vám sa ich darí plniť.

„Nehviezdim, nezabúdam na priateľky, veď sa stretnime, poďte behať aj vy, zvládnete to,“ začala s vysvetľovaním Renáta. Ako keby sa ospravedlňovala za svoj úspech. Ozajstné priateľky by sa mali podporovať, povzbudzovať a nie udupávať, ťahať dolu. Bill Cosby kedysi povedal: „Neviem, čo je kľúčom k úspechu, ale kľúčom k fiasku je chuť uspokojiť všetkých“.

A tak som vstúpila do tej diskusie a podporila Renátu. Poprosila som ju, aby sa za svoj úspech neospravedlňovala. Patrí jej právom. Makala, pracovala na sebe, robí niečo s pasiou a to prináša výsledky. Bloger, ktorý s ňou urobil rozhovor, ju dal za vzor. Niekto sa jej príbehom inšpiruje, iným sa to nemusí páčiť. Je smutné, že práve tie, s ktorými snívala o úspechoch, jej dnes závidia. Najradšej by boli, keby sa Renáta vrátila tam, kde sú ony, tam, kde sa len sníva.

Hovorí sa, že ozajstných priateľov spoznáte v núdzi.

Ale prednedávnom som si niekde prečítala, že ozajstných priateľov otestuje až úspech. Úspech – lakmusový papierik priateľstva.

 

Prečítajte si aj Keď si čistím hlavu

 

 

Ženy v meste