Problém s normálnosťou

 

Zrejme to asi nie je nová vec, no v poslednom čase tri moje kamarátky opúšťajú manželov. A to aj napriek tomu, že v tom nie je nikto tretí a sú tam aj deti. Keď sa už žena rozhodne urobiť takýto krok, musí to byť už poriadne vážne. Možno si myslíte, že ich mlátili. Nie. V tom to nie je. Nie som ukecaný, teda možno trochu, ale viem, že už ich mali jednoducho dosť.

Slovensko má, okrem viditeľných, aj extrém, o ktorom sa mlčí. Je tu málo normálnych chlapov. A to je v krajine, kde je veľa chytrých a krásnych žien, skutočný problém. Pýtate sa, čo znamená byť normálny? Ženy to vedia a ak toto číta aj nejaký muž, ponúkam návod: Nikdy nie je na škodu byť gentlemanom, používať takt, byť zdvorilý, pozorný, komplimentov tiež nikdy nie je dosť.

Nie však typu: „Máš krásnu pokožku. Spoľahlivo drží krv aj orgány vnútri. Nič nepresakuje. Vyzeráš fakt super.“ Muž musí počúvať a vypočuť, mal by chápať. Na druhej strane však treba pre vlastnú sebazáchovu zostať chlapom a nestratiť dôstojnosť.

Dokáž dáme, že sa vieš sústrediť aj na dve veci naraz. Veď ako dobre ti to ide s oboma ženskými ňadrami. Keď ti žena povie, že jej je zima, neodpovedz, že tebe tiež. Ale ani nepreháňaj: „Na, zober si moje nohavice.“ Ženy sú totiž, ako andulky.

Darmo budete lepiť plagátiky, že sa vám stratila andulka. Je to andulka, má krídla a vie lietať. Je v háji. Akoby ste vyhlásili pátranie po héliovom balóniku, je preč a nikdy sa nevráti. Balóniky sú ako ľudia, prepichneš ich a zomrú.

Možno si poviete, kto je tento chlap, čo nás poučuje. Dobrá poznámka. Vie primitív, že je primitív? Nevie. Bohužiaľ. Vie chruňo, že je chruňo? Nevie. Vie normálny muž, že je normálny? Chvalabohu, vie.

 

 

Ženy v meste