Ženy v meste
Psychopati v Tatrách

Psychopati v Tatrách

Otec roka bez akéhokoľvek zaváhania odpovedal: "to the top." Na vrchol. Bez výbavy, po nelegálnom chodníku, o pol druhej poobede, v čase, keď sa nad Lomničákom už blýskalo.

Redakcia Žien v meste · 3. augusta 2016 · 1 min čítania

 

Tento víkend sme sa vybrali liezť na Lomnícky štít. Ja ako začiatočník a pár priateľov,  skúsených lezcov. S plnou výbavou sme sa vracali okolo pol druhej dole. Laná, prilby a expresky boli spolu so mnou svedkom toho, ako veľmi zodpovedne a precízne sa po Tatrách pohybujú horskí vodcovia a členovia horskej služby. Zrelosť a uvedomelosť v každom okamihu vás úplne zbaví strachu.

Pomaly sa blížila búrka a my sme zrazu v protismere medzi skalami stretli muža a dieťa. Obaja mali nízku obuv, dieťa pršiplášť a smerovali nahor. Na Lomnícky štít! Výstup je povolený len s horským vodcom. A tu psychopat  (a nie je v Tatrách jediný) ťahá svoje dieťa hore, ako k babke za humno na hrušky.

Priateľ, člen Horskej záchrannej služby, naučený na takéto veci, sa ho opýtal, kam ide. A otec roka bez akéhokoľvek zaváhania odpovedal:  „to the top.“ Na vrchol. Bez výbavy, po nelegálnom chodníku, o pol druhej poobede, v čase, keď sa nad Lomničákom už blýskalo.

Zvýšeným hlasom ho priateľ poslal naspäť. O ľudskej hlúposti by vedel hovoriť každý skúsený tatranec. Priatelia, vždy keď takýchto ľudí stretnete, povedzte im prosím:  “ Keď sa chceš zabiť,  neber zo sebou do hrobu dieťa a záchranára.“

Prilbu im už netreba. Na hlavu museli padnúť už dávno.

 

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026