Reklama na ľudskosť
Robíme to už tak dlho, že sme už aj zabudli, aký má vlastne prirodzený tvar, farbu a chuť. Pritom je od praveku tá istá. Taká normálna, ľudská. Sama osebe dobrá. Vzácna aj bez zbytočných ozdôb, chutná aj bez zbytočných prísad. Lákavá aj bez reklamy.
Redakcia Žien v meste · 17. decembra 2019 · 1 min čítania
Taká obyčajná človečina.
NEnapichaná éčkami a inými chemikáliami, aby na pulte vydržala dlho klamlivo ružová a voňavá.
NEservírovaná v „prime time“ na nablýskanom podnose ozdobená podľa najnovších svetových gastronomických trendov, aby ku konzumácii prilákala aj tých, čo práve vôbec nie sú hladní.
NEdochucovaná prísadami na sladko, na kyslo, na slano, snažiac sa byť každému pochuti.
NEkorenená na štipľavo, tak, aby hneď pri prvom hlte vyrazila dych.
Kedysi bola vážená a vzácna, a tak ju ničím nekazili. Naopak, konzervovali ju soľou, aby im taká, prirodzene dobrá, vydržala čo najdlhšie.
Teraz ju ochucujeme, flambujeme, farbíme, posypávame, vykrajujeme či zdobíme rôznorodými prílohami, až niekedy ani sami nevieme, čo vlastne máme na tanieri.
Roky vynakladáme veľké peniaze na neustálu kampaň všetkým tým rôznym ozdobám, koreninám a prísadám v domnení, že nám bude lepšie chutiť. Že zvyšujeme jej kvalitu.
Robíme to už tak dlho, že sme už aj zabudli, aký má vlastne prirodzený tvar, farbu a chuť. Pritom je od praveku tá istá. Taká normálna, ľudská. Sama osebe dobrá. Vzácna aj bez zbytočných ozdôb, chutná aj bez zbytočných prísad. Lákavá aj bez reklamy.
Taká obyčajná človečina.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026