Rozlúčková párty

 

Od rozdávania vysvedčení prešlo pár dní a radosť, prekvapenie či niekedy aj zlosť rodičov už nie sú také intenzívne. Napokon, na budúci rok bude všetko inak a k náprave vždy môže dôjsť, veď sú to len známky. Oveľa dôležitejšie predsa je, ako naše deti obstoja v škole života a ako sú pripravené na realitu.

Hoci zo známok sa dá relatívne ľahko vyčítať, ako to našim deťom ide alebo nejde, to, akí ľudia z nich vyrastú, sa tak ľahko odhaliť nedá. Je len na nás, rodičoch, aby sme si to odsledovali a kým sa to dá, pôsobili ako príklad.

V dnešnom západnom svete je toľko dobrého, ako ešte nikdy predtým, ale aj veľa očividných rozdielov. Prosperita jedných len viac vyťahuje na svetlo chudobu druhých, všade medializované a pretláčané úspechy vyvolených len zväčšujú smolu, nedostatok talentu, možností či nedobrého prostredia menej šťastných.

Naše deti o pár rokov vyletia do takéhoto sveta a len potom sa začne známkovanie. Môžeme ich vychovať tak, že sa len budú šplhať po rebríku a stúpať na prsty tým pod nimi, alebo sa budú svoj talent, možnosti, súcit či zdravý rozum využívať účinnejšie.

Vo štvrtok moja dcéra doniesla domov vysvedčenie. Je vynikajúca žiačka a vysvedčenie tomu zodpovedalo. Viac ma však potešila iná vec.

Z jej triedy odchádza jedno dievčatko, lebo má problémy s učením a nestíha, a tak ju preradili do inej školy, kde majú triedu pre deti s poruchami učenia.

Niekoľko dievčat a medzi nimi aj moja dcéra jej bez toho, aby ich k tomu niekto dospelý nabádal, pripravili rozlúčkovú párty. Len dve alebo tri tiež vedeli skutočný dôvod, prečo odchádza zo školy a nikomu to nevyzradili, “aby sa jej ostatní nesmiali”, napísali jej tiež list, ale s ľahkými slovami a tlačeným písmom, lebo písané nevie prečítať a nahrali jej ale malé video.

V “organizačnom” výbore boli veľmi dobré aj priemerné žiačky, triedne premiantky aj také, o ktorých učitelia ani nevedia, že ich v triede majú. Niektoré mali dobré vysvedčenie, iné menej. Srdce však majú všetky na jednotku. A to je to, čo sa počíta.                      

Prečítajte si aj Minimalizovať, ale nie všetko

 

Ženy v meste