
Santa Claus ženského rodu. No a?
Chlapík sa v médiách nevhodne vyjadril na adresu žien, ktoré občas reagujú na inzeráty, hľadajúce v predvianočnom období vhodné typy Santa Clausov. Tento pán sa posmešne opýtal, či ženské nevedia čítať, alebo im nedochádza, kto má stvárňovať pravého Santu…
Redakcia Žien v meste · 12. decembra 2018 · 3 min čítania
Keď som bola dieťa, v škole sme spievali piesne pri samovare alebo pod jedličkou v pionierskych uniformách a v zime nám nejaké tie tyčinky Rumba, Kofila, Deva, Horalky či Marina keksy doniesol Dedo Mráz. Bolo to pred tridsiatimi rokmi a ja som vtedy netušila, že existuje Svätý Mikuláš alebo nejaký Santa Claus.
Kedy a kde ste spozorovali vyobrazeného Santa Clausa po prvý raz vy? Pravdepodobne to bolo až po Nežnej revolúcii, keď sa k nám dostali americké filmy a s nimi aj tento fenomén. Z pohľadníc, baliacich papierov, obrazoviek sa na nás vyrúti postava, ktorú by sme vedeli nakresliť popamäti – plnoštíhly deduško okolo šesťdesiatky s bielymi vlasmi a rovnako bielou dlhou hustou bradou, ktorého modré oči nás dobrosrdečne sledujú spoza okuliarov so zlatým rámom na nose. Odetý v červenom obleku s bielym lemovaním a na hlave červená čiapka s bielým brmbolcom na špici. K tomu čierne čižmy a opasok, na pleci vrece plné darčekov.
Presne takto vyobrazeného som ho zbadala aj nedávno na plagátoch, ktoré avízovali už 85. ročník Sprievodu Santa Clausa po hlavnej ulici v centre Aucklandu. Obchodný dom Farmers, ktorý túto veľkolepú parádu financuje, si na jej organizácii dáva záležať. Počas hodinovej oslavy majú tisícky detí možnosť vidieť pohromade svoje obľúbené rozprávkové postavy v nadživotných veľkostiach. Je tam okrem samotného Santu všetko – od figurín či živých sôch z kníh Bratov Grimmovcov, Hansa Christiana Andersena, Roalda Dahla až po niekoľkometrové nafúknuté balóny Tučniakov z Madagaskaru či smiešnych vtáčikov z hry Angry Birds.
V jednu chvíľu som zapochybovala, či je Svätý Mikuláš tá istá osoba, ako spomínaný Santa Claus. Jeden bol predsa svätec, ktorý pomáhal núdznym a chránil deti. V deň jeho úmrtia (6. decembra) si každoročne pripomíname jeho dobrotu a nebojácnosť aj tým, že dobrým deťom dávame do topánok sladkosti. Teda Mikuláško im ich nosí, ak ich majú vyčistené. Kdežto Santa Claus nie je historicky doložená bytosť. Ide o novodobý výmysel nosenia darčekov deťom najmä v Západnom svete (v noci z 24. na 25. decembra). Táto „tradícia“ sa však z USA preniesla aj na Slovensko. O Novom Zélande ani nehovoriac.
Práve s tohtoročným sprievodom Santa Clausa v Aucklande sa spája jeden škandál. Niekoľko dní pred samotnou parádou chcel organizátor (obchodný dom Farmers) rozviazať zmluvu s hercom, ktorý stvárňoval Santu uplynulých päť rokov. Chlapík, ktorý prevádzkuje aj eventovú a kastingovú agentúru, sa totiž v médiách nevhodne vyjadril na adresu žien, ktoré občas reagujú na inzeráty, hľadajúce v predvianočnom období vhodné typy Santa Clausov. Tento pán sa posmešne opýtal, či ženské nevedia čítať, alebo im nedochádza, kto má stvárňovať pravého Santu…

Foto – Palo Markovič
Reakcie nenechali na seba dlho čakať. Miestna tržnica Ponsonby Central na streche vystavila postavu človeka s kabelkou, dáždnikom, v podväzkoch a lodičkách, hoci červeno-biely plášť, čiapka a biela brada mu ostali. Bola to dokonalá fúzia Santa Clausa a Mary Poppinsovej. Na sociálnych sieťach a v novinách sa objavili fotky žien v červeno-bielych kostýmoch, ktoré chceli byť tento rok Santami. Alebo už nimi z rôznych dôvodov vlastne dávno sú.
Keď som to spomenula svojmu kamarátovi, potešil sa takýmto reakciám. Sám dodal, že keďže ich s bratom v útlom detstve otec opustil, a mama na ich výchovu ostala až do dospelosti sama, aj rola posla Vianoc automaticky prešla na ňu. Iného Deda Mráza, Ježiška, Sv. Mikuláša, Santu Clausa či akokoľvek toho nosiča darčekov nazveme, vlastne ani nikdy nepoznal… Santom bola vždy žena, mama.
Ak teda nejde o historickú postavu, prečo tak lipneme na tom, ako má človek, rozdávajúci deťom darčeky, vyzerať? Prečo si mýlime akési samozvané tradície s naplánovaným komerčným ťahom? Keď sa odosobníme od týchto fixných ideí a nanútených „istôt“, možno si naozaj dokážeme predstaviť danú bytosť v červeno-bielom kostýme ako sviatočného posla. A bude jedno, či pôjde o osobu mladú, štíhlu alebo rovno ženského rodu. Veď i tak si pred Vianocami výzdobu bytu, chystanie sviatočných pokrmov, a zháňanie, balenie i odovzdávanie darčekov odmakajú zväčša mamy.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



