
Sci-fi Vianoce
Spolu pozrieme Sedem zhavranelých bratov. Oddýchneme a šup na Polnočnú. Usadíme sa vedno do jednej lavice v príjemne vykúrenej bazilike a necháme každou bunkou tela prenikať radosť z narodenia Lásky, Dobra, Pravdy. „Tichá noc, svätá noc. Všetko spí, všetko sní.“ Kúsok neba na Zemi. Vracajúc sa domov potriasame rukami ľudí okolo a želáme krásne a veselé.
Redakcia Žien v meste · 14. decembra 2015 · 2 min čítania
Hotovo! Všetky izby, okná, celučičký dom žiari čistotou. Povysávané, poumývané, vyleštené, vytepované, vyprané, poukladané. Strecha olemovaná fialovými svetielkami, dvere studenými bielymi. Na okennej parapete dekorácia z čerstvej čečiny. Na vchodových dverách vianočný veniec. Interiér dekorovaný nenápadnými príjemnými ozdôbkami. Na stole novučičký, vianočným motívom potlačený, obrus. Vôňa škorice, vanilky, vareného vína, ihličia. V obývačke nastrojený strieborný smrek zo záhrady, zdobený našimi tromi deťmi odložiacimi súrodeneckú rivalitu.
Je trištvrte na štedrú večeru. Pri dome veľký snehuliak s hrncom, mrkvou , metlou aj uhlíkmi. Betlehemské svetlo vo vianočnom kahanci odnášame na cintorín, aby môj otec a dedko detí nebol po tme. Kostolné zvony ohlasujú začiatok. Všetci piati stojíme za štedro prestretým vianočným stolom. Nevidíme zlaté prasa. Slintáme nad množstvom oku lahodiacich dobrôt. Poďakujeme sa a zaželáme si dobrú chuť.
Oblátky s medom, trubičky – domáce. Potom pupáky s makom a medom. Ďalej mierne štipľavá domáca kapustnica, mňam. Ďalší chod: chutne nezdravý zemiakový šalát s majonézou, vyprážaný kapor, pre deti losos bez kostí. Dezert, množstvo dezertov. Linecké, vanilkové, orechové, makové, mandľové, smotanové, medové. Na záver sladučký vianočný vajcový likér. Na stole množstvo ovocia a orieškov.
S tanierom naloženým našimi dobrotami kráčame po vŕzgajúcom snehovom chodníku. U susedov zľava: „Búvaj dieťa krásne…“. Z pravej strany „ Do hory do lesa valasi…“. U milých starších susedov oproti: „Poďme bratia do Betlema…“ Vinšujeme, spievame. Uzimení ale prešťastní trielime priamo do obývačky. Ozajstný Ježiško chodil! Pod stromček každý našiel, čo potreboval. ponožky aj papuče, pyžamo aj drogériu, ale aj mobil, notebook – náhrady za dožívajúce „šunky“ (výraz mojich detí). Ďakujeme!
Spolu pozrieme Sedem zhavranelých bratov. Oddýchneme a šup na Polnočnú. Usadíme sa vedno do jednej lavice v príjemne vykúrenej bazilike a necháme každou bunkou tela prenikať radosť z narodenia Lásky, Dobra, Pravdy. „Tichá noc, svätá noc. Všetko spí, všetko sní.“ Kúsok neba na Zemi. Vracajúc sa domov potriasame rukami ľudí okolo a želáme krásne a veselé.
Prvý sviatok vianočný. Stretnutie v kruhu rodiny. Veľkej rodiny: babky, dedko, švagriné, švagrovia, netere, synovci, sestry, bratia. Láskavé zvítania po dlhom nevidení sa. Porozumenie, ústretovosť, tolerancia. S radosťou sa počúva, čo sa komu podarilo, so smútkom, čo práve nevyšlo. Všetci sme na jednej lodi. Nechceme ju potopiť, preto vždy držíme spolu. Pomáhame si niesť kríže, tešíme sa z úspechov, podporujeme sa v ťažkostiach. Chyby si odpúšťame, s láskou sa stretávame.
Príjemná fikcia. Cŕŕŕn. Budíček! Návrat do reality. Koniec fantazírovania. Advent pokročil! Treba nakúpiť, upratať, napiecť, zariadiť aspoň to, čo je v mojej réžií … a nejako tie reálne sviatky zasa vydržať!
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026




