Silvestrovská chata a kopec problémov

 

Elegantné, ale zvodné šaty, vysoké opätky, niekoľkochodová večera, ktorú vyskáčete na parkete pri osvedčených hitoch a celý večer utopíte v bublinkách. Uznávam, Silvester v dobrej spoločnosti a dobrom podniku je bezstarostný program na poslednú noc v roku. Ale v mojej verzii dokonalého Silvestra nie sú ani zvodné šaty, ani opätky, výdatná večera a plný tanečný parket, ale hrubý sveter, kozub, jednohubky a spoločenské hry na chate, ideálne so snehom okolo, kde posledné hodiny odpočítavate unavení po celodennom silvestrovskom lyžovaní.

Má to len jeden problém. Než si chatu užijete, musíme si dohodnúť podmienky so slovenskými majiteľmi chát a sprostredkovateľskými agentúrami, čo je niekedy tak prácne a komplikované, že začnete rozmýšľať o tých zvodných šatách a opätkoch.

Zažila som si to niekoľko rokov po sebe. To, že chatu musíte začať hľadať najneskôr v septembri, keď tú silvestrovskú náladu ani necítite, by som ešte dala. Keď je dobrá ponuka, je aj dopyt. Potom však prídu podmienky, ktorým už rozumieť nechcem. Ceny sú dvojnásobné, lebo veď čas je to vychytený. Služby však ostávajú rovnaké, ako v čase nesezónnej ceny a to už dnes nikto z chatárov nemôže garantovať ani ten sneh a silvestrovskú lyžovačku. Na chatu vo vychytenom čase nemôžete ísť na jednu alebo dve noci, väčšina pekných chát má stanovených minimálne 5 noci, čo je šesť dní!

Stanovený je aj minimálny počet hostí, ak by ste chceli ísť ako partia a to nie je jednoduché nahlásiť už v septembri. Ani polovičná cena za dieťa nie je automatická, lebo veď vychytený čas. Potrebné je zaplatiť zálohu, čo je logické potvrdenie rezervácie, ale dodatok majiteľa, že ak neprídeme, už nám ich nevráti, vám vybije dych. Od začiatku z vás robí skoropodvodníka, hoci sú medzi hosťami rodiny s deťmi, kde sa problémy či choroby zväčša objavia deň pred odchodom. Záloha-nezáloha. A ozaj – ešte záloha, ak niečo na chate zničíte. Rozumiem, že hostia sú všelijakí, ale prečo za to trestajú tých, čo si cudzí majetok cenia ako vlastný. Zase cítite ten predsudok a to ste sa ešte len počuli v telefóne.

Viem, koľko je s chatou výdavkov a starostí, od malička chodím na našu rodinnú a že tam netrávime silvester je len preto, že je príliš ďaleko na východe a pričasto tam v zime zamrzne voda, aby sme mohli fungovať. Ale aj tak nemôžem rozumieť silvestrovskému prístupu chatárov. Je pravda, že sme zakaždým túto tortúru absolvovali a Silvester si nakoniec užili, ale rovnako je pravda, že sme sa už na tú chatu nevrátili, aby sem si rovnakú tortúru ušetrili.

Takže hlavná otázka cestovného ruchu na Slovensku sa podľa mňa už roky nemení. Chceme hostí len na jeden pobyt alebo chceme, aby sa vrátil viackrát? 

 

Prečítajte si aj Dve čiarky šťastia

 

Ženy v meste