Skutok sa nestal? Obete násilia musia dokazovať svoju dôveryhodnosť

BRATISLAVA. Dôkazy, týkajúce sa osoby poškodeného, jej charakterových vlastností, minulého sexuálneho a iného správania sú prípustné iba vtedy, ak sú relevantné a nevyhnutné pre objasnenie trestného činu. Takúto formuláciu chcel do Trestného poriadku doplniť opozičný poslanec Ondrej Dostál (SaS). Jeho pozmeňujúci návrh však plénum v utorok nepodporilo.

Dostál pripomenul, že podľa Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu sa príjmu potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby v občianskom alebo trestnom konaní dôkazy týkajúce sa sexuálnej histórie a správania sa obete boli povolené iba vtedy, ak je to relevantné a potrebné. Poslanec tu poukázal na analýzu ministerstva spravodlivosti z júla 2017, podľa ktorej právny stav na Slovensku nie je v súlade s týmto Dohovorom. A práve to chcel zmeniť svojim pozmeňujúcim návrhom.

Zdroj foto – Pixabay

V komentári k spomínanej analýze ministerstva sa píše, že v súdnom konaní sa využívajú informácie o sexuálnej histórii obete na diskreditáciu jej tvrdení. „Osobitne v prípadoch sexuálneho násilia a znásilnenia za účelom spochybnenia nedostatku súhlasu so sexuálnym aktom. Takýto prístup však môže viesť k situácii, keď by ochranu práva požívali iba osoby, ktoré sú považované za morálne a rešpektované, čo však nie je prípustné. Výkladová správa k Dohovoru uvádza ako príklady dôkazy o promiskuite obete či prostitúcii,“ píše sa v komentári ministerstva.

Podľa Dostála je problémom aj to, že pri trestných činoch súvisiacich s násilím páchaným na ženách, domácim a sexuálnym násilím sa viac ako pri iných trestných činoch skúma dôveryhodnosť obete. „Stáva sa, že napriek existencii jasných dôkazov o spáchaní trestného činu dochádza k spochybňovaniu dôveryhodnosti obete napr. prostredníctvom súdnoznaleckých posudkov, a tým k pokusom o zastavenie trestného stíhania,“ dodal Dostál.