
Slovensko 2018! Si bohaté!
V roku 2018 by som si želala, aby si Slováci uvedomili, v akej krásnej a civilizovanej krajine žijú. Aké šťastie majú, keď si ráno nalejú do pohára vodu a napijú sa. Ako nadštandardne sa majú, keď otočia koliečkom a zakúria si v byte.
Redakcia Žien v meste · 1. januára 2018 · 3 min čítania
Zobrať sa len tak a ísť na pár týždňov cestovať – to je to, čo vám želám v roku 2018. Nie preto, že treba ísť do rezortu vyvaliť bruchá, v papučiach sa napchávať z all inclusive bufetov a vrátiť sa domov o 4 kilá ťažší. Preto, že keď uvidíte svet, skutočný nehotelový svet, uvedomíte si, čo máte doma.
Kamarátka Katka mi písala na Štedrý deň. Počúvala rádio a vianočné vysielanie spočívalo v tom, že sa celý deň tliachalo o darčekoch a o tom, čo si ľudia želajú. Ľudia si síce želajú sviatky v kruhu rodiny, ale úprimne si neviem predstaviť, ako by sa rodina tvárila bez darčekov. Nie je na tom nič zlé, ale Katka má pravdu v jednej veci – Vianoce by mohli byť príležitosťou na to, aby sme si pripomenuli, že máme šťastie. Že aj tí dôchodcovia s nízkymi dôchodkami sú králi a kráľovné oproti väčšine sveta.
Global Finance Magazine porovnával HDP a kúpnu silu krajiny. Slovensko je v celosvetovom rebríčku na 43. mieste. Dokopy je krajín 189. Práve, keď človek začne cestovať zistí, ako fantasticky sa tu máme. Aj tak banálna vec ako pitná voda z kohútika priamo v byte je v iných krajinách luxus. Strávili sme dva mesiace v regióne bez pitnej vody, je to zaujímavý zážitok. Plyn v sporáku? Nevídaná vec. Kanalizácia? Wow.
Cestovali sme po krajinách, kde cesty pripomínali naše vidiecke poľné cestičky a kde je hromadná doprava naozaj hromadná – väčšinou máte celú hromadu nalepenú na svojom tele v 40-tich stupňoch niekoľko hodín. Kde deti pracujú od 11-tich rokov, pretože treba obrábať polia a na školu niet peňazí ani času. Kde prejsť sa v noci po ulici môže znamenať dostať mačetou po hlave.
Viacerí žijú aj na Slovensku na samotách, a netreba zabúdať, že aj u nás sú kúty Slovenska ešte stále bez vody, aj kanalizácie. Treba dodať, že zväčša rómske osady. Kto pocestoval vie, že naše osady vyzerajú úplne rovnako ako slumy v Afrike. V krajinách tretieho sveta tak žijú milióny ľudí, u nás tisíce. Africký slum s jediným rozdielom – kým v afrických štátoch sú obrovské, u nás sú to dedinky. Tisíc, možno dve, tri tisíc ľudí v tej absolútnej a najhoršej biede takmer na celom Slovensku – je to oproti Afrike málo? Iste. Ak by tak ale u nás žil aj jeden človek, nie je to trestuhodne veľa?
V roku 2018 by som si želala, aby si Slováci uvedomili, v akej krásnej a civilizovanej krajine žijú. Aké šťastie majú, keď si ráno nalejú do pohára vodu a napijú sa. Ako nadštandardne sa majú, keď otočia koliečkom a zakúria si v byte. Že sme na Slovensku svetoví v našom luxuse v mestách a obciach, a svetoví v tom horšom slova zmysle aj v chudobe v osadách.
Vlastne, teraz mi napadlo – ak aj nemáte čas, peniaze, alebo chuť letieť na druhý koniec sveta, zoberte sa v roku 2018 a prejdite sa v rómskej osade. Keď sa rozprávam s kamarátmi zo stredu a východu, vždy ma prekvapí, že ak aj v obci majú osadu, poznajú ju len z televízie. Choďte tam s otvorenou mysľou a skúste sa porozprávať s miestnymi. Pozrite sa k nim do domu, zahrajte sa s deťmi, a pokojne sa ich spýtajte aj nepríjemné otázky, ktoré vám napadajú. Som si istá, že to bude mať na vás rovnaký efekt ako keď som sa ja prechádzala po najväčšom slume v Afrike. A máte to pritom rovno za domom a zadarmo!
Ženy v meste! Všetko dobré do roku 2018!
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



