
Smrť Jána Kuciaka je otrasným svedectvom o spoločnosti
Jeho kolegovia a kolegyne hovoria o skromnom, neobyčajne húževnatom a pracovitom človeku. Jeho tragický koniec zasa o tom, že svoju prácu robil mimoriadne dobre. No a okolnosti tejto dvojnásobnej vraždy nám hovoria o tom, že máme problém.
Redakcia Žien v meste · 27. februára 2018 · 2 min čítania
Čierny pondelok. Inak sa ten deň ani nedá nazvať. Vražda novinára portálu Aktuality.sk Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej v ich vlastnom dome otriasla celým Slovenskom. Ján patril k špičke slovenskej investigatívy.
Jeho kolegovia a kolegyne hovoria o skromnom, neobyčajne húževnatom a pracovitom človeku.
Jeho tragický koniec zasa o tom, že svoju prácu robil mimoriadne dobre.
No a okolnosti tejto dvojnásobnej vraždy nám hovoria o tom, že máme problém. Jeho rozmer najlepšie vystihuje reč tela a slová, ktorých sme boli svedkami na včerajších brífingoch predstaviteľov zákona. Ján už v septembri minulého roka polícii oznámil vyhrážanie od konkrétnej osoby. A nič…
V krajine, kde máme takmer najnižšiu úroveň vzájomnej dôvery v Európe a vieru v spravodlivosť je toto poznanie devastujúce. Preto je mimoriadne ťažké povedať, nechajte políciu najskôr urobiť jej robotu. Táto zdržanlivosť je však nevyhnutná, ak si chceme udržať aspoň nádej, že žijeme v demokracii a otvorenej spoločnosti. Jej podstatu charakterizoval rakúsky filozof Karl R. Popper (1902-1994) nasledovne: „Kritici vyčítajú našej spoločnosti, že je skorumpovaná, aj keď pripúšťajú, že korupciu niekedy stihne trest…Dávame prednosť takému poriadku, ktorý aj hnusným zločincom zabezpečuje plnú právnu ochranu, takže v prípade pochybností nie sú potrestaní. A tento poriadok uprednostňujeme najmä pred iným poriadkom, kde niet právnej ochrany ani pre ľudí, ktorí nie sú zločincami a ktorých potom stihne trest aj vtedy, keď sú nevinní. Možno sme však týmto rozhodnutím zvolili ešte aj iné hodnoty. Možno sme celkom nevedomky uplatnili Sokratov nádherný poznatok, že „je lepšie krivdu utrpieť, ako krivdu spôsobiť“.
Prečítajte si
Bude pochod za zavraždeného novinára Jana Kuciaka a jeho priateľku Martinu
Áno. Toto pre toto všetko musíme nechať priestor, ak chceme, aby to zostala zdravá občianska spoločnosť. No Jánova smrť zároveň podáva otrasné svedectvo o stave našej bezpečnosti. Vládni predstavitelia totiž ukazujú prstom na všakovaké vonkajšie riziká v podobe ucelených moslimských komunít, ktoré ani nemá kto vytvoriť, či ohrozenia tradičných hodnôt a rodovej identity, ale keď ako spoločensky viditeľná osoba požiadate políciu o pomoc s dôvodnou obavou o život, tak odpoveďou sú tri mesiace ticha a guľka v tele. Až potom sa systém spamätá a začne v panike ponúkať rozpútanie pekla a milión eur za akúkoľvek indíciu vedúcu k vražde.
Touto vraždou sme sa ocitli na rázcestí – systém potrebuje vážne korekcie, personálne výmeny a ako občania musíme žiadať nápravu. Policajná česť musí vybojovať svoj vnútorný boj o profesionálnu hrdosť. Inak sa posunieme tam, kam časť našich spoluobčanov túži patriť… Sloboda slova utrpela včera hrozivý úder. Nezmierme sa s tým. 13.3. 2018 bude podvečer na námestí SNP verejné zhromaždenie na pamiatku Janka a Martiny. Ak nás neprebudí k občianskej aktivite ani táto vražda, iné ako jarmo si veru nezaslúžime.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



