
Šok s MHD
Hneď som si predstavila revízorov či nejakého milého vodiča autobusu, ako mi kedysi nedovolil nastúpiť s kočíkom. Predstava úspechu pri mojej sťažnosti sa stále viac rozplývala. Ale napísala som ju.
Redakcia Žien v meste · 8. júna 2017 · 2 min čítania
Mala som naponáhlo, všetko vypočítané na minútu. Na čipovú kartu som si chcela rýchlo dobiť nový kredit a naskočiť do električky, ktorá sa pomaly rozbiehala. O dve minúty mala odchod.
Do centra Bratislavy už inak ako električkou z Petržalky nechodím. Zástavku mám pod domom a električky chodia každých sedem minút. Zakaždým si pochvaľujem, že si nemusím kupovať jednorázový lístok, ani mesačný, ale stačí mi nabiť čipovú kartu. Tú len priložím a prístroj v električke si odráta cestovné za jednu jazdu a je jedno, v ktorom mesiaci ju urobím. Kredit mi vydrží dlho, takže auto s láskou nechávam na neďalekom parkovisku a po príchode z centra mesta, kde by som nezaparkovala, ho opäť využívam.
Proste na petržalskú električku nenechám dopustiť. Keď som sa na ňu ponáhľala naposledy, potrebovala som si dobiť kredit. Najprv som v automate nechala načítať kartu a potom vložila 20-eurovú bankovku. A? NIČ. Kredit mi nenabilo, peniaze nevrátilo a električka mi odišla pred nosom. Poznáte to, také čosi vám v deň vypočítaný na minúty riadne pokazí. Ani som si nevšimla, že na boku automatu je telefón, kam treba problém nahlásiť, rýchlo som si kúpila jednorázový lístok cez SMS a ponáhľala sa na stretnutie. Až večer som nejaký kontakt našla, aj to iba email. Veľké šance som tomu nedávala, nemala som žiadny dôkaz, že som tam 20 eur hodila.
Hneď som si predstavila revízorov či nejakého milého vodiča autobusu, ako mi kedysi nedovolil nastúpiť s kočíkom. Predstava úspechu pri mojej sťažnosti sa stále viac rozplývala. Ale napísala som. Iba krátko – že som na tej a tej zastávke vhodila do automatu 20 eur a ostala bez kreditu i bez peňazí.
A to sa zrazu diali veci. Odpoveď mi prišla o tri hodiny, pani na opačnej strane emailu chcel od mňa číslo kreditnej karty a presný opis zástavky. Poslala som. O ďalšie tri hodiny prišla odpoveď – moju sťažnosť uznali za oprávnenú a pýtali si odo mňa číslo účtu. Že mi peniaze pošlú späť. Hodnú chvíľu som na ten email neveriacky pozerala. A podobne som zízala na účet, keď mi tie peniaze naozaj došli.
Jazdu električkou si odvtedy užívam ešte viac. Pripomína mi, že nikdy nie je neskoro zmeniť názor na veci, ktoré sme si dávno odškrtli ako stratené. A nemyslím teraz na peniaze, ktoré mi zhltol automat.
.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



