Ženy v meste
Stará, či mladá? Záleží, ako sa na to dívate

Stará, či mladá? Záleží, ako sa na to dívate

Po pár dňoch sa začalo naše mentálne nastavenie meniť. Viac sme sa usmievali a tešili sa z každého rozhovoru a stretnutia. Pri všetkých tých starších ľuďoch sme paradoxne mentálne omladli.

Redakcia Žien v meste · 6. februára 2022 · 2 min čítania

Začiatkom roka sme sa s kamarátkou vybrali na liečenie. Obe sme boli čerstvo po prekovaní covidu a rozhodli sme sa trochu zrekreovať vo Vysokých Tatrách. Zámerne sme nešli do hotela ani apartmánu, ale zaplatili sme si pobyt v liečebnom dome.

Hneď pri príchode nás privítali starší páni okolo osemdesiatky a pozývali nás na túru. Zostali sme udivené, lebo nás oslovovali dievčatá a bolo v nich oveľa viac života ako v nás, o dve generácie mladších. A tento trend pokračoval.

Omladli sme pri starších 

Všade kam sme prišli, sme boli dievčence, všetci nás mali radi a prihovárali sa nám. Ani neverili, že by nás mohlo niečo trápiť. Napriek veku a diagnózam boli takmer všetci optimistickí. Chodili na prechádzky a túry, pomaličky stúpali, kam im zdravie dovolilo. Nikto si nekládol nereálne ciele, lebo vedeli, že bezpečie je prvoradé. Nehnali sa za dosiahnutím vrcholov, ale robili to pre zdravie.

Po pár dňoch sa začalo naše mentálne nastavenie meniť. Viac sme sa usmievali a tešili sa z každého rozhovoru a stretnutia. Pri všetkých tých starších ľuďoch sme paradoxne mentálne omladli. Zrazu sme si dávali oveľa vyššie ciele, lebo sme cítili, že my ešte môžeme. Máme zdravé nohy, ruky a aj keď nás občas niečo zabolí, ešte stále môžeme život prežívať naplno. Odrazu v nás bolo oveľa viac optimizmu.

Stará či mladá? 

Odišli sme zo sociálnych sietí plných hejtu a nenávisti a vytvorili si sieť s ozajstnými ľuďmi. Na túrach nás všetci zdravili a hoci náš mladší predbiehali, my sme vedeli, že nejde o to, kto bude skôr hore, ale o to, prísť tam bezpečne a užiť si krásny deň. Večer sme našim novým priateľom porozprávali, ako bolo hore a oni nám o svojich výletoch.

Spomenula som si na knihu, ktorú som dávnejšie čítala a ktorá sa volá Niekedy netreba zdolať vrchol. Ponaučenie z nej hovorí, že na každom  výstupe je oveľa dôležitejšia cesta a spoznanie hory, na ktorú stúpame, než samotný vrchol. Vrcholy sú skôr o našom egu, než o našom vedomí.

V Tatrách som spoznala múdrosť starších, spoznala som skúsenosť a svoj vek uvidela v inom svetle. Kým tu doma sa často sťažujem na to, že starnem, tam som si uvedomila, aké skvelé je byť ešte mladou a vládať. Takže som stará, či mladá? Záleží na tom, ako sa na to dívam.

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026