
Statočná buď!
V živote môže byť veľa ťažkých skúšok, pretože práve tie nás posúvajú ďalej, alebo skôr bližšie k sebe. Pre mňa je stále najsilnejším zážitkom a prejavom najväčšej odvahy uvidieť veci také, ako naozaj sú. Bez príkras, vysvetlení a vlastných interpretácii.
Redakcia Žien v meste · 29. marca 2015 · 2 min čítania
Čo by mi povedala moja statočnosť, keby som ju stretla?
Viem, že sú dni, kedy jej mám veľmi málo. Keď sa bojím zmien a bojím sa začať niečo nové. Naopak sú dni, kedy sa statočne vrhám do projektov, statočne odolávam stresu, aj tlaku. Statočne bojujem sama so sebou, aj s problémami.
Minulý rok bol skúškou mojej statočnosti. Dozvedela som sa o chorobe mojej blízkej osoby. Jednej z najbližších. Snažila som sa byť statočná a brať to niekedy pragmaticky a niekedy citlivo. Ako bolo treba. Zisťovať ako mu je, ako sa cíti, ako to prežíva. Zisťovať, či liečba zaberá, či boli výsledky dobré. Moja statočnosť dostávala zabrať. Niekedy som ani nevedela, či sa ešte niekedy ku mne vráti. Nakoniec moja blízka osoba svoj boj vyhrala. Statočne.
V poslednej dobe čítam a vnímam okolo seba veľa príbehov statočnosti. Mám priateľov, ktorí sa statočne postavili závislostiam na drogách a alkohole a vydržali. Takých, ktorí statočne zanechali istotu v podobe dobre plateného miesta a rozbehli vlastný biznis. Takých, ktorí urobili obrovské životné zmeny a šokovali svoje okolie. Takých, ktorí odišli putovať 1000 kilometrov, aby sa stretli so sebou samým. Každý z nich so svojou vlastnou statočnosťou.
V živote môže byť veľa ťažkých skúšok, pretože práve tie nás posúvajú ďalej, alebo skôr bližšie k sebe. Pre mňa je stále najsilnejším zážitkom a prejavom najväčšej odvahy uvidieť veci také, ako naozaj sú. Bez príkras, vysvetlení a vlastných interpretácii. Nebáť sa pozrieť na pravdu o sebe samej. To by mi asi poradila aj moja statočnosť.
Nakoniec napíšem citát z knihy, ktorá bola pred pár rokmi bestsellerom a obľúbenou knihou mnohých žien. Dokonca podľa nej natočili film. Okrem iného je o statočnosti ženy, ktorá na rok zanechala svoju prácu, domov a priateľov a odišla cestovať po svete. Len ona a jej statočnosť.
“Keď ste dosť statoční na to, aby ste za sebou zanechali všetko známe a pohodlné, čo môže byť v podstate čokoľvek, či už je to váš dom, alebo staré spory a vydáte sa na skutočnú cestu hľadania, či už do sveta, alebo do svojho vnútra a ak naozaj chcete všetko, čo sa vám prihodí brať ako návod a každého, koho na svojej ceste stretnete, ako učiteľa a ak ste predovšetkým pripravení čeliť náročným pravdám o sebe samom a odpúšťať si, potom vám skutočná pravda nezostane utajená”.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



