
Stĺpčeky Žien v meste
Nie vždy vieme presne, ako na to, ale sme si isté, že sa to nedá hodiť bokom ako niečo, čo netreba riešiť. Nadávať môžete každý deň bez prípravy, ale napísať, čo so životom, chce odvahu.
Redakcia Žien v meste · 1. októbra 2015 · 2 min čítania
Keď za mnou prišla moja priateľka Goša, aby sme na novej webovej stránke Ženy v meste každé ráno zverejňovali stĺpček, akože k rannej káve, nebola som si istá, či je to dobrý nápad. Všetko, čo sa musí diať pravidelne, stráca na atraktivite a nebola som si istá, či sa môžem spoľahnúť na pravidelné stĺpčeky od autoriek, ktoré úvahy píšu popri iných, náročných profesiách.
Navyše z mojej dlhoročnej novinárskej profesie viem, že napísať stĺpček je ťažké a písať ho v ten istý deň pravidelne ešte ťažšie.
Musíte uchopiť životnú záležitosť v deň, keď na to ani nemáte chuť, keď ste zažili príliš negatívneho , aby ste boli pozitívny. Alebo iba máte dovolenku a relaxujete. Alebo sa cítite zle a doma riešite problém, ktorý asi riešia všetci, ale vy ho máte dáte na papier a máte k tomu dať spoločenskú pointu. Poučnú, inšpirujúcu, vtipnú, inú.
Musíte si zachovať odstup, aj keď sú vaše deti choré a vy ledva stíhate vnímať okolitý svet. Musíte vymýšľať príbehy a pointy, aj keď rodinu balíte na dovolenku. Musíte sa tváriť kolektívne, aj keď máte chuť na sólo večer. Musíte hovoriť, hoci máte strašnú chuť mlčať. Mali by ste poúčať iných, čo so životom, hoci samé v rovnakom momente neviete, čo s tým vaším vlastným.
Aj tak sa to ukázalo ako dobrý nápad. Stĺpčeky na Ženách v meste patria k najčítanejším článkom na našej stránke. Veľakrát nevieme, ktorú tému trafíme a veľa sa bavíme o tom, čo sú témy, ktoré naše čitateľky zaujímajú. Ale asi sú naše stĺpčeky autentické a oslovia vždy nejakú časť žien.
Najsilnejší zážitok máme s členkou nášho klubu. Prišla ako cudzia žena, ospevovala náš portál a po pár týždňoch nám poslala svoj audioblog. Veľmi umne dala dokopy to, čo my riešime každý týždeň. Ako neoklamať rodinu, ako robiť, čo nás baví, ako využiť to, čo nám ide a potlačiť to, čo nejde. Rozhlasová moderátorka na materskej začala písať a narozprávala blogy, z ktorých ako sama hovorí mala doteraz blok (Onedlho uverejníme). Píše nám, že sme ju inšpirovali. Ale ona inšpirovala nás. Lebo z nevýhody urobila prednosť. Lebo prekonala, čo ju ťažilo. Lebo sa nepoddala.
Tento stĺpček vzniká po ťažkom dni v takmer ranných hodinách. Verím, že bude komplimentom pre autorky stĺpčekov na Ženách v meste, že sa na nich dá vždy spoľahnúť. Nech je akokoľvek svet nestabilný, oni určite napíšu, čo s tým. Ako sa nepoddať, ako bojovať. Či sa im chce alebo nie.
Nie vždy vieme presne, ako na to, ale sme si isté, že sa to nedá hodiť bokom ako niečo, čo netreba riešiť. Nadávať môžete každý deň bez prípravy, ale napísať, čo so životom, chce odvahu. Mala som veľké šťastie na autorky, ktoré vedia, že môžu všetko, iba sa nevzdať.
Ďakujem tým, čo píšu i tým, čo čítajú 🙂
Prečítajte si aj Novinári a novinárky uprostred emócii
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026




