
Straty a nálezy
Budem sa tváriť odhodlane a budem si to užívať. Budem tou modernou, samostatnou ženou, ktorá sa nebojí výziev a zmien, lebo vie, že zmena je život. Moje deti na mňa budú hrdé, že som tak pohodovo zvládla syndróm opusteného hniezda, môj muž sa bude všade chváliť svojou skvelou, energickou, nebojácnou optimistkou, ktorá zreje ako kvalitné víno.
Redakcia Žien v meste · 3. augusta 2018 · 2 min čítania
Máme takú rodinnú tradíciu – vždy, keď sme posledný deň pri mori, každý z nás hodí do vĺn jednocentovku. Na svitaní. Pre šťastie. Aby sa splnilo tajné prianie. A tiež preto, aby sme sa k moru vrátili, teda nie konkrétne k tomu istému, hocijakému. A ešte, aby sme sa nestratili (cestou domov, sebe či jeden druhému, druhý tretiemu, tretí štvrtému). Hod mincou je skrátka tradíciou.
Teda vlastne bol. Pretože tento rok som do mora hádzala jednocentovku sama, zvyšok rodiny odignoroval zvonenie budíka. Chvíľu ma to trápilo, ale potom si hovorím, čo sa budem odúvať a hundrať, časy sa menia, deti rastú a onedlho budem k moru možno chodiť sama, keďže môj muž teplo nemá rád. Predstavujem si, aké to bude, keď sa sama vyberiem do sveta.
Budem sa tváriť odhodlane a budem si to užívať. Budem tou modernou, samostatnou ženou, ktorá sa nebojí výziev a zmien, lebo vie, že zmena je život. Moje deti na mňa budú hrdé, že som tak pohodovo zvládla syndróm opusteného hniezda, môj muž sa bude všade chváliť svojou skvelou, energickou, nebojácnou optimistkou, ktorá zreje ako kvalitné víno.
Prečítajte si
Naozaj si to budem užívať. Hoci sa pravdepodobne stratím už v lietadle, lebo v tom zmätku, tlačenici a pri cestovnej horúčke neviem pohotovo reagovať a chvíľu mi trvá, kým pochopím, že pri okne má sedieť letenka A a že letenka D sedí bližšie k uličke. Druhýkrát sa stratím v hoteli, najmä, keď to bude megakomplex plný spletitých chodieb, s niekoľkými výťahmi a jedálňami. Zato na pláži, tam sa nikdy nestratím. Tam sa môžem dlhé hodiny túlať, a vždy sa nájdem. Čo sa však strácania týka, posledné roky pozorujem iný fenomén – pri každom letnom pobyte pri mori mi zmizne nejaká obľúbená vec.
Švajčiarsky vreckový nožík, obľúbená šatka, pohodlné maxišaty… a tento rok tam kdesi v cudzine zostalo moje sexi tričko, v ktorom pôsobím o niekoľko kíl mladšia. Štve ma to. Aj preto, že v iných tričkách pôsobím ako veľryba, takže buď sa začnem vyhýbať zrkadlám alebo sa vzdám mojich milovaných koláčikov, štrúdiel, zákuskov, bez ktorých doobedňajšia káva stratí punc exkluzivity a dovolenkovej siesty.
No a čo. Zmena je predsa život. A proces strát vedie k novým nálezom.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



