Sukničkár? Mamonár? Pedofil? Kňaz?!

 

Jeden z nich je na ženy, druhý na peniaze, tretí sa pohráva s mocou a iný je pedofil. Nešetria alkoholom. Každý z nich žije so svojou skrývanou úchylkou. Mali by slúžiť ľuďom, byť oporou, dôverníkmi, poradcami, vzormi, sprievodcami Boha, ale väčšinu svojho času sa venujú iným „záľubám“. A preto sa musia pretvarovať, hrať divadlo, skrývať svoju pravú tvár. Hrajú sa na takých, akými nie sú – na ideálnych. Niektorí tomu aj sami uverili, že k ideálu a neomylnosti majú blízko. Niektorí z nich s vlastnými slabosťami bojujú, iní – nie a ešte svoju pozíciu cynicky zneužívajú.

Vo svojej komunite sa vedia podržať tak, aby sa o ich úchylkách na verejnosti nehovorilo, aby nevypukla aféra. Prešľapy ututlávajú, zametajú pod koberec. Ako v mafiánskej rodine. Jeden o druhom toho vie veľa a vie to v správnom momente vytiahnuť, aby vydieral „brata“. Tajné schôdzky s mocnými tohto sveta, obálky s peniazmi, drahé darčeky, exkluzívne limuzíny a apartmány, či vopred dohodnuté výsledky verejných obstarávaní – to sú len niektoré zo záberov z ich života. Hráči. Žongléri v biznise, ale aj žongléri s ľudskými osudmi. So spasením.

Práve takto ukázal katolíckych kňazov vo filme Kler poľský režisér Wojciech Smarzowski. Brutálna realita? Prehnaná vízia? Nepravdivá predstava?  

To ste mali vidieť, čo sa tým filmom spustilo v Poľsku! Davy v kinách. Film láme všetky rekordy návštevnosti. Takmer milión predaných lístkov len počas prvého víkendu, keď sa film dostal do kín! A stále sa hrá v plných kinosálach.

Zákazy premietania filmu v niektorých menších obciach PR len pomáhajú.

 

 

Smarzowski vyprovokoval verejnú diskusiu. Občas dôstojnú, občas hysterickú, občas pod úroveň. Tak vyzerá Poľsko po premiére filmu, v ktorom hlavné úlohy stvárnili najlepší poľskí herci: Janusz Gajos, Robert Więckiewicz, Arkadiusz Jakubik, Jacek Braciak, Joanna Kulig.

Režisérovi vyčítajú, že chcel dehonestovať katolícku cirkev. Že sám katolíkom nie je, tak by sa nemal vyjadrovať. Že ukázal len negatíva a že do jedného filmu vtesnal príbehy kňazov, akých je v katolíckej cirkvi pár. A že tým filmom chce škodiť cirkvi.

A divák pozerajúc film sedí ako priklincovaný do sedačky. Je zvedavý, ako sa skončí príbeh kňaza, zamilovaného do mladej ženy. Ako sa vyvinie dej v malej obci, kde dôjde k znásilneniu chlapca. Ako sa zbierajú peniaze od verných na rôzne ciele. Ako sa korumpuje svet biznisu a médií.

Silné príbehy. Smarzowski vždy provokoval, vždy ukazoval najtemnejšie stránky života, dokonca aj brutalitu, pred ktorou najradšej zatvárame oči.

Divák to musí predýchať. Najšťastnejší sú tí, ktorí po premietaní Kleru skonštatujú, že takú cirkev nepoznajú, že nič také nezažili na vlastnej koži. Ufff, aká úľava! Ale znamená to, že sa také niečo nemohlo niekde stať?