Svadba môjho najlepšieho priateľa

Túto sobotu sa vydáva moja najlepšia kamarátka. Smeje sa, že jej na staré kolená preskočilo. Lebo nemáme úplne typický svadobný vek, všakže. 

Určite sa rozplačem. Ach,  ten pocit, keď z vás špirála urobí do minúty strašidlo. Ale darmo, preskákali sme spolu kadečo. Pamätám, ako jej opuchli pery po uštipnutí hmyzom a ja som s ňou letela na pohotovosť.

 

Diazepam na rozveselenie

Pichli jej diazepam na upokojenie, nejakú vyššiu dávku a vraj bude spať ako zabitá. O tretej ráno 
sa ešte smiala a tancovala. Doteraz neviem, čo jej pichli, ale viem, že som sa vôbec nevyspala. Opuch z jej pier prešiel na moje viečka. 

A keď sa raz rozpadala moja duša na márne kúsky, prišla ona s pyžamom, koláčmi, fľašou vína a DVD-čkom.  Zliepala tie črepiny pomaly a starostlivo, až ma dala dokopy.  

Ach a ako som jej išla reklamovať topánky, lebo sa bála predavačky  a ako mi ona urobila nákup, keď ma sklátila horúčka….

 

Krízová stránka priateľstva 

Nedávno som si uvedomila, že sa s najlepšími priateľkami stretávam často v krízových situáciách. Posledné stretnutia sa odohrali na cintoríne, v nemocnici, na pohotovosti, u detskej lekárky. Pomáhame si vybaviť pre deti vyšetrenie,  sedíme v čakárňach. Zachraňujeme si životy aj duše. 

Alebo sa lúčime s tými, ktorí nám spoločne boli blízki. A potom si dáme opäť spicha pri ich hroboch, zatiaľ čo naše deti zbierajú vosk na voskové figúrky a behajú okolo pamätníkov. Táto krízová stránka priateľstva má niečo do seba. Lebo život nie je jednoduchý a priateľstvo zvyšuje šance na prežitie.

Spomínam si na vetu Haliny Pawlovskej: “ Viete ako spoznáte najlepšiu priateľku? Keď jej zatelefonujete, že vás naštval manžel, do hodiny sa objaví pri vašich dverách so zrolovaným starým kobercom a opýta sa: „Tak, kde je?“

Túto sobotu sa moja najlepšia priateľka vydáva. A ja jej veľmi prajem, aby to manželstvo bolo šťastné. A nielen preto, že my doma nemáme žiadne koberce.