Tá, čo ju prehliadajú

Aj vám sa to už určite stalo. Najprv si vás premeriava, potom cez zuby precedí „pomôžem?“ a verí, že nepomôže, a veru, že ani nepomôže.  Lebo mám tenisky (a čo, že značkové) a tašku cez plece. Majkl akožekors „ostal“ doma.  Rozlietané ryšavé vlasy, tie umelé predlžené sú tak maximálne na mojej Barbie z detstva a neživí má priateľ. A k tomu ešte, predstavte si, ruka popísaná odkazmi, aby som na nič nezabudla.  Som skrátka OUT.

Neviditeľná

Je to večný problém a často s ním bojujem. Teraz ale neviem, či ma tie predavačky, čašníčky, asistentky, asistentky predaja, ženy za prepážkou nenávidia len tak, z princípu. Alebo mam fakt taký prihlúply ksicht. Alebo sa nespojil ten Coelhov vesmír,  keď som niečo veľmi chcela.

Ak by ste hľadali človeka, na ktorého v reštike zabudnú, ktorého si nevšimnú, ktorému tú zľavu uplatniť nemôžu, lebo skončila pred mikrosekundou, alebo tú izbu nemáme zarezervovanú, tak klopete na moje dvere. Verte mi, deje sa mi to celý život a verí mi len moja sestra, má rovnaký problém. A ešte moje kamošky, jedna to už aj pomenovala. Minule sa jej vo vlaku rozsypala celá kozmetická taška (áno, aj s tými vecami) a nahlas povedala: „Do … Kw, ty si všade?! (smiech).“

Šťastie iba s druhými

A potom idem do mesta s nejakým luckerom z môjho okolia, a je to tam. Ako hovoríme tu na východe a tu na dedine, všetko „baví jak má.“ Teda, všetko ide. Zrazu nie je problém doobjednať inú prílohu, zľava je automatická a tú dnešnú kávu máte grátis. Tak neviem. Hovorím a vsugerujem si, že je to daň za to, že mám dobrú rodinu, zatiaľ pevné zdravie a prácu, ktorá ma baví. A to je viac, ako milá predavačka a káva grátis. No niekedy by ma potešilo aj to 😉

Zdravím „luckerky“ a prajem nám veľa zábavy do nového týždňa!