Taká malá mágia

Naháňam muža, nech nezabudne ísť ráno so smeťami, aby nám na nový rok nevyniesol z domu šťastie. Na balkóne sťahujem bielizeň zo šnúry, aby sa nikto neobesil. A premýšľam, čo budeme jesť, aby nám šťastie neodplávalo, neodletelo, neušlo.

Milujem novoročné povery a všetky tie hlúpe zvyky, ktoré treba urobiť v novoročné ráno, aby bol človek po celý rok šťastný. Vracia ma to do detstva, keď sme hrali tie prazvláštne hry: skočíš na hranatý kanálový poklop – nešťastie, skočíš na guľatý – šťastie, zbadáš zelený trabant – budeš mať šťastie, zbadáš sanitku – niekto ťa musí dvakrát po sebe udrieť po ruke, aby… sakra, už si nepamätám, aby čo. Také malé kompulzie. Detská mágia.

Myslím na priateľov, ktorí majú za sebou ťažký rok. Naozaj ťažký. Rok, ktorý takmer celý strávili sediac na posteli svojho chorého dieťaťa a modlili sa za šťastný koniec. Nenastal. Alebo im samým lekár diagnostikoval zákerné ochorenie, kvôli ktorému nestihli besiedky svojich školopovinných detí, neabsolvovali s nimi letnú dovolenku, nelúskali spolu prvé písmenká v šlabikári… a to všetko preto, aby vďaka tvrdej liečbe raz mohli byť na ich promóciách či svadbách. Vynášali na Nový rok smeti, či nebodaj jedli rybu? Kiežby bol život jednoduchý a kiežby sa šťastie dalo poistiť pár hlúpymi ťahmi. To by bola paráda!

Nedávam si novoročné predsavzatia. Viem, že ich nesplním. Som lenivá. Rada beriem život tak, ako príde a rada si z neho vyberám to najlepšie. Preto dám vždy prednosť domácej makovej štrúdle pred perfektnou fotkou v plavkách s tehličkami na bruchu. Ale ak niekto vymyslí štrúdľovú diétu, v tom momente to s tými novoročnými predsavzatiami skúsim. Vy to však nevzdávajte. Budem vám silno držať palce. Držať palce, povzbudzovať a obdivovať – to je moja parketa, v tom som fakt dobrá.

Posledný deň v roku si vždy na malú chvíľu nájdem čas na diár. Do toho nového prenesiem všetky dôležité termíny pre život rodiny – narodeniny, meniny, výročia, prázdniny, dovolenky. Hneď viem, kedy sa môžem tešiť na rodinné stretnutia či oslavy s priateľmi. A ešte si doňho vpíšem obľúbené citáty. Také, ktoré so mnou chodia všade už pekných pár rôčkov. Vypísala som si ich kedysi dávno, možno ešte v tínedžerských časoch z obľúbených kníh. Pomáhajú mi prekonávať ťažké chvíle. Tak napríklad A. S. Exupéry kedysi povedal: „Nechaj život, nech si poradí sám.“ No nie je to skvelé? By ste sa čudovali, akú moc má tá veta v situáciách, keď neviete, čo robiť.

Verím, že aj vy máte svoje. Slová, ktoré vás vždy dokážu postaviť na nohy. Do budúceho roka vám želám čo najmenej chvíľ, keď ich bude treba vytiahnuť. (A pre každý prípad si tú rybu fakt dajte až v utorok.)

 

Prečítajte si

Buďte ohľaduplní, aj keď my nie sme