Taliban ženám zobral školy, prácu aj hlas. Z Afganistanu prichádza vážne varovanie aj pre Európu

Od návratu Talibanu prišli afganské ženy o množstvo základných práv. Odborníci však upozorňujú, že tlak na postavenie žien silnie aj na starom kontinente.

Sľuby o právach žien vystriedali ďalšie zákazy 

Keď sa Taliban v roku 2021 vrátil k moci, vyhlasoval, že bude rešpektovať práva žien v rámci islamského práva.

Postupne však radikálne hnutie prijímalo ďalšie a ďalšie zákazy, ktoré skrývalo pod zásterkou islamského práva. Taliban si ho pritom vykladá po svojom a jeho výklad patrí k najprísnejším v moslimskom svete.

„Podľa lokálnych tradícií vôbec nie je vhodné, aby žena pred cudzími ľuďmi prejavovala emócie, či už radosť, alebo smútok. Ženy od 12 rokov nesmú študovať na škole, pracovať alebo ísť bez mužského sprievodu ďalej ako 72 kilometrov od svojho domu,“ opísal pre televíziu cestovateľ Matej Peluha, ktorý Afganistan navštívil.

Okrem toho musia ženy dodržiavať prísne pravidlá vzhľadu. Taliban im zakázal líčiť sa a musia si zahaľovať celé telo. Od roku 2024 navyše nesmú na verejnosti ukazovať ani svoju tvár.

Práva žien tak postupne obmedzil takmer vo všetkých oblastiach každodenného života – od vzdelávania a práce až po pohyb či slobodu prejavu.

„Vonku majú obmedzenú slobodu prejavu a taktiež sa nesmú rozprávať medzi sebou na ulici,“ dodal cestovateľ.

Zákazy prinášajú strach a zúfalstvo

Taliban totiž tvrdí, že pred cudzími mužmi má zostať skrytý aj ženský hlas. Ženy tak nesmú na verejnosti spievať, recitovať ani hovoriť nahlas.

Afganské ženy preto žijú v neustálom strachu, keďže za porušenie zákazov ich môže trestať morálna polícia.

Mnohé ženy upadajú do zúfalstva a spochybňujú aj zmysel života, ukazujú najnovšie zahraničné správy.

„Ak nemôžeme hovoriť, prečo ešte žiť? Sme ako mŕtve telá, ktoré sa pohybujú,“ uviedla mladá Shabana, ktorá by v inej krajine dokončila strednú školu a splnila si sen študovať na obchodnej akadémii. V Afganistane však v štúdiu pokračovať nemôže.

Ženy zároveň nemôžu navštevovať verejné parky, telocvične ani niektoré ďalšie verejné miesta.

Na kariéru vo verejnom živote či v politike môžu taktiež zabudnúť. Zakázaná je aj práca, výnimky majú len niektoré povolania v rámci zdravotníctva, základného školstva a súkromného podnikania.

Zdroj: magnific.com

Dievčatá čelia aj detským sobášom

Ženy, alebo skôr dievčatá, navyše čelia núteným manželstvám a detským sobášom. Dekrét Talibanu z mája 2026 podľa OSN nepriamo povoľuje detské sobáše, pretože upravuje rozvod dievčat, ktoré dosiahli pubertu a už sú vydaté. Za súhlas s manželstvom môže byť považované dokonca aj ich mlčanie. Muži sa pritom môžu rozviesť jednostranne, zatiaľ čo ženy musia o rozvod požiadať súd.

Detské manželstvá sa často uzatvárajú pre chudobu. Rodičia svoju dcéru vydajú za finančnú odmenu, neraz za oveľa staršieho muža. Pred návratom Talibanu bol základný vek na sobáš dievčat 16 rokov, hoci vo výnimočných prípadoch sa mohli vydať už ako 15-ročné. Taliban tieto ochranné pravidlá odstránil.

Zákaz školskej dochádzky pritom riziko detských sobášov ešte zvyšuje. Ak dievča nesmie pokračovať v škole ani sa pripraviť na povolanie, rodina môže manželstvo považovať za jednu z mála zostávajúcich možností.

Aj v Európe silnie odpor voči ženským právam 

Afganistan a jeho zákony sa môžu zdať z Európy na míle vzdialené, no aj starý kontinent sa musí mať na pozore. Podľa ľudskoprávnych aktivistov nie sú práva žien takou samozrejmosťou, ako by si mnohí mohli myslieť.

Príkladom sú obmedzenia reprodukčných práv žien v Poľsku, kde je interrupcia prakticky zakázaná. Výnimkou je prípad, keď tehotenstvo ohrozuje život alebo telesné či duševné zdravie ženy alebo keď vzniklo v dôsledku trestného činu, napríklad znásilnenia či incestu.

Mnohé Poľky preto cestujú za interrupciou do zahraničia alebo si zabezpečia interrupčné tabletky mimo oficiálneho poľského zdravotníckeho systému.

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy navyše upozorňuje, že napriek pokroku v oblasti práv žien silnie odpor voči nim. Prejavuje sa politickým zneužívaním rodinných hodnôt, šírením rodovo zameraných dezinformácií a snahami vrátiť ženy do tradičných spoločenských rolí. Útoky na práva žien pritom označilo za útoky na demokratické hodnoty.